Hokejoví reprezentanti Slovenska si včera na sústredení v Bratislave volili kapitána, asistentov a dnes predpoludním sa výprava vydá na cestu do Nemecka. V zajtrajšom zápase turnaja TUI Nations Cup so Švajčiarskom v Mannheime nastúpi s kapitánskym céčkom na drese Richard Kapuš, jeho asistentmi sú Róbert Petrovický a Ladislav Čierny.

"Je to moja posledná sezóna v národnom tíme," vravel 32-ročný stredný útočník Róbert Petrovický a vyslovil želanie: "Rád by som sa s reprezentáciou lúčil na veľkom podujatí - na zimnej olympiáde v Turíne alebo na majstrovstvách sveta v Rige."

Jeden z najskúsenejších hráčov tohto výberu má titul majstra sveta z Göteborgu 2002, ale s tímom Slovenska zažil aj pády. Najťažšie znášal premárnenú šancu na ZOH v Salt Lake City práve v tom istom roku, ako sa stal svetovým šampiónom. V úlohe kapitána si po prehratom zápase s Nemeckom aj poplakal.

Hokejista s 208 odohratými zápasmi v NHL v dresoch Hartfordu, Dallasu, St. Louis, Tampy a New York Islanders (1992 - 2000) hrá už šiestu sezónu vo švajčiarskej lige a po vlaňajšom finále sa jeho ZSC Lions Zürich teraz trápi. "Prežívam najhoršiu krízu v klubovej kariére. Mužstvu sa nič nedarí, hráme zle v obrane aj v útoku. Katastrofa. V kabíne je pochmúrna atmosféra. Reprezentačná prestávka nám padla vhod. Švajčiarsko je taká hokejová krajina, že v ťažkých chvíľach si to najviac odskáču tréneri a cudzinci. Takže aj ja som na všetko pripravený," poznamenal. Pozvánka do národného mužstva ho potešila, chcel by aspoň na pár dní nájsť hokejovú radosť. Tréner František Hossa ho zaradil do útoku s krídlami Vaicom a Nedorostom.

Starší z hokejových bratov Petrovických mal v reprezentácii Slovenska premiéru v roku 1993 pred olympijskou kvalifikáciou v Sheffielde. Štartoval už na ZOH V Lillehammeri 1994. A potom aj v Nagane 1998 a v spomínanom Salt Lake City 2002. Turín by bol jeho štvrtou a poslednou zastávkou pod piatimi kruhmi. "Keď sa na to reálne pozerám, nedávam si veľké šance. Hlavná sila nášho hokeja je v NHL. Voľné zostanú možno dve - tri miesta. A o jedno z nich sa chcem pobiť. V nominácii sa zavše stanú nečakané zmeny, treba upútať výkonom a byť pripravený," povedal hokejista, ktorý z tímu Slovenska na MS 2004 vypadol po poslednom prípravnom zápase so Švajčiarskom a namiesto do Ostravy cestoval domov. Rozplynula sa mu tak nádej, že by si na veľkom podujatí konečne zahral s bratom Ronaldom, ktorý po ňom prevzal rodinnú štafetu v NHL.

Po 13 rokoch v reprezentácii je Róbert pripravený skončiť. "Telo je opotrebované, cítim to. Chápem aj Žiga Pálffyho, že sa vlani tak rozhodol. Kedysi sme spolu hrali federálnu ligu v Trenčíne a potom sa naše cesty rozišli. Nech dostanú šancu mladší," doplnil Petrovický. O hokejistov v rodine nemá obavy. V Zürichu už korčuľuje jeho 3,5-ročný syn Ryan a aj Ronaldov syn Reiff naháňa puk v Atlante. "Na klubovej úrovni odohrám možno ešte tri zimy a potom sa chcem dať na druhú fázu kariéry - trénerskú," vravel o svojich predstavách v budúcnosti. ONDREJ GAJDOŠ