Lukratívne sú vraj iba pre tých, čo sa snažia vyrabovať ich, vystrieľať zver, či rozpredať povolenia na lov.
Riaditeľ kancelárie Slovenského poľovníckeho zväzu Imrich Šuba hovorí, že ak chce niekto v revíre poľovnícky hospodáriť, musí najskôr investovať.
"Sú aj dobrodruhovia, ktorí si myslia, že to bude dobrá podnikateľská činnosť. Nakoniec zistia, že ak chcú z toho urobiť podnikanie, musia streliť oveľa viac zveri, ako je pre revír únosné."
Šéf Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč hovorí, že na poľovníctve sa dá zarábať, a vlastniť revír je lukratívna vec. Zver sa množí sama, potravu má z prírody. Poľovníci zver síce prikrmujú, ale podľa Lukáča od toho nie je závislá. "Prikrmujú často preto, aby ju zhromaždili na niektorých miestach a mohli ľahšie loviť." Poľovníctvo sa podľa neho najviac oplatí majiteľom lesov.
Lukáč hovorí, že odstrel jedného medveďa sa bežne predáva za viac ako stotisíc korún. "Keď za prenájom revíru zaplatia 40-tisíc ročne, tak im stačí odstreliť jedného medveďa a sú v zisku. Kapitálne jelene na východnom Slovensku pri poplatkovom odstrele majú tiež veľmi vysokú hodnotu."
Šuba tvrdí, že na správu revíru sú vysoké náklady, napríklad, na stavby a opravy posedov, kŕmnych zariadení, prikrmovanie, obchôdzky. "Ideálne je, keď poľovnícke združenie platí profesionála alebo pravidelne kontroluje obchôdzkami revír, lebo ak pytliaci zistia, že je kontrolovaný slabo, okamžite idú pytliačiť. Niektoré revíry sa stávajú terčom pomsty predchádzajúcich užívateľov."
Ak užívanie revíru nie je lukratívne, čo majú poľovníci z toho, že si ich prenajímajú? Podľa Šubu najmä zážitky, pobyt v prírode a až na poslednom mieste lov. (rf)
