Človek obojživelník s Mrázikom v kráľovstve krivých zrkadiel

Nočná hliadka (Nočnoj dozor) * Rusko 2004 * 114 minút * Námet: Sergej Lukjanenko * Scenár: Timur Bekmambetov, Laeta Kalogridis * Réžia: Timur Bekmambetov * Kamera: Sergej Trofimov * Hudba: Jurij Potejenko * Hrajú: Konstantin Chabenskij, Vladimir Meňšov,

FOTO - BONTON FILM

Oficiálna ruská literárna fantastika, to bolo ešte pred pätnástimi rokmi len zopár mien. Arkadij a Boris Strugackovci, Alexander Beljajev, Kir Bulyčov. Podobné to bolo so sci-fi filmami. Na jednej strane naivné, nevyhnutnou dávkou propagandy poznačené budovateľské dobrodružstvá typu Človeka obojživelníka, na druhej strane priam zázračné, vyvzdorované filozofické úvahy v sci-fi kabátiku Solaris, Stalker. Mladí občania ZSSR tým museli byť poznačení oveľa silnejšie ako my, za humnami kapitalistickej Viedne.

Nečudo, že Timur Bekmambetov vo svojom filme spája zdanlivo nespojiteľné: dobrodružstvo, zábavu, hrdinstvo, filozofiu. V jeho Nočnej hliadke našinec hravo nájde kus Mrázika i Kráľovstva krivých zrkadiel, Tarkovského i Kazanského. Realizmus magický i socialistický. Pátos vojnových či budovateľských filmov, fantasknosť a barokovo rozšafnú štylizáciu obrazu na spôsob Paradžanova i Gajdarovu komediálnosť. Je to prirodzené, veď toto všetko tvorí súčasť ruského, postsovietskeho kultúrneho povedomia.

Rovnako prirodzene prichádzajú noví filmári, schopní z tohto rôznorodého pestrého podhubia vypestovať čosi nové, pekné a chutné. Alexander Rogožkin a jeho komédie o ruských špecifikách, Alexej Balabanov so svojimi smutnými drsnými baladami zo súčasnosti, Návrat Andreja Zvjaginceva - to je len zopár mien, ktoré k nám prenikli cez železnú oponu nezáujmu a ignorancie, ktorá sa spustila po roku 1989 na našich východných hraniciach.

Kazach Timur Bekmambetov k nim nepribudol len teraz, keď jeho Nočná hliadka slávi úspech na celom svete. Už roku 1994 dostala na festivale v Karlových Varoch cenu za réžiu jeho vojnová dráma z Afganistanu Pešavarský valčík. Roku 2001 si Bekmambetov privyrobil réžiou remaku amerického béčkového bojového erotického filmu Aréna pre západných producentov. Žiadne umenie, len žánrové cvičenie, ale oplatilo sa.

Jedným z najpopulárnejších spisovateľov vedeckej fantastiky v súčasnom Rusku je kazašský autor Sergej Lukjanenko a trilógia Nočná hliadka patrí medzi jeho najúspešnejšie knihy. Vďaka režisérovej zručnosti podľa nich vznikol (a vzniká, lebo ešte dve časti nás čakajú) inteligentný, napínavý a zábavný film. Je zmesou tradičnej fantasy s moralitou v štýle Strugackovcov, hitchcockovského trileru, dobrodružstiev Indiana Jonesa, počítačovej videohry a drámy Shakespearových rozmerov.

Bekmambetov necháva nad realisticky zobrazenou moskovskou súčasnosťou jestvovať svet strašidiel a hrdinov, upírov a vlkolakov, kvintesencie dobra a zla. Tak, ako hrdinovia bratov Strugackovcov pijú vodku a kefír, obúvajú si plstené váľanky a obliekajú prešívané kabáty, Bekmambetova nočná hliadka sa východnou metropolou preháňa v staručkom dobitom nákladnom aute. Upíri zháňajú čerstvú krv pod pultom na trhovisku s mäsom. Bosorky bývajú v panelákoch a obliekajú si sukne z pestrofarebnej umeliny. Krásavica zakliata do podoby sovy sa po premene naspäť na človeka ponáhľa pod horúcu sprchu, aby sa zbavila pierok... Film nevytvára úplne nový svet, je to len svet, v ktorom je čosi trochu inak.

Na rozdiel od rôznych amerických sci-fi a fantasy trilógií je Nočná hliadka k divákovi zhovievavá aj v tom, že prvý film plánovanej série je úplne samostatný a myšlienkovo i formálne uzavretý. V Rusku film s výrobnými nákladmi vo výške necelých 5 miliónov dolárov vlani prekonal všetky dovtedajšie rekordy - až tento rok ho prevýšil úspech trileru Džanika Fajzijeva Turecký gambit. Nočná hliadka je ruský adept na Oscarovu nomináciu.