reprezentácie Alexander Vencel. Po šesťročnom pôsobení v Racingu Štrasburg sa presťahoval na západ Francúzska, kde podpísal zmluvu na tri roky.
Veľké víťazstvo nad veľkým súperom?
„Víťazstvo sme si určite zaslúžili. Hoci je Olympique momentálne v kríze, cenné je najmä preto, lebo kvality súperových hráčov i ich skúsenosti sú na vyššej úrovni. Hrali v kompletnej zostave, pre žalúdočné problémy chýbal len libérijský útočník Weah. Štadión bol plný, polovica mohutne podporovala hostí. Marseille má totiž najviac fanúšikov po celom Francúzsku. Keď sme nastupovali na trávnik, bolo počuť iba ich. Po zápase im už do reči nebolo. Pre nás to však veľký dôvod na radosť nie je, pretože sme doma vyhrali po dlhých troch mesiacoch.“
Po takom dobrom a nádejnom úvode sezóny?
„Stali sme sa remízovým kráľom súťaže - z dvadsiatich štyroch zápasov sme až vodvanástich remizovali. Mali sme aj dosť smoly. Začiatkom decembra sme si štyri vyhrané stretnutia pokazili v závere. Raz prišiel vlastný gól, potom tri vyrovnávajúce v posledných minútach.“
Takže šance na postup do prvej ligy sú už fuč?
„Na postup už môžeme zabudnúť. Musel by sa stať zázrak, aby sme išli hore. Na posledného postupujúceho strácame pätnásť bodov a to je veľký rozdiel. Navyše pred týždňom sa vymenili tréneri. Takže aktuálnym ostáva želanie vedenia klubu zo začiatku ročníka - pokúsiť sa o prienik medzi elitu do dvoch rokov.“
Váš predchádzajúci klub Racing Štrasburg zimuje na poslednom mieste tabuľky prvej ligy s mimoriadne pasívnym skóre 16:40 po 21 odohraných kolách. Nepomohol mu ani nedávny príchod 35-ročného paraguajského reprezentačného brankára José Luisa Chilaverta. Ako to vnímate?
„Chilavert je absolútne z formy. V decembri si dovolil odísť na dvadsať dní do Japonska s reprezentáciou. Racing v bránke s ním tuším ešte ani nevyhral. Nie je vylúčené, že sa o rok stretneme spolu v druhej lige.“
Ako ste prežili vianočné sviatky?
„Šesť dní sme boli v Štrasburgu na návšteve u bývalých spoluhráčov a známych, nový rok sme vítali v Le Havre. Je už tradíciou, že sa so štyrmi staršími spoluhráčmi a ich rodinami pravidelne navštevujeme. V dome sa tak zíde okolo tridsať ľudí a je veselo. Na Silvestra sme chceli s deťmi odpáliť pripravené svetlice, ale bol taký prudký dážď, že sa nedal urobiť ani malý plamienok v zapaľovači. Tu takmer stále prší. Dva mesiace trénujeme len na umelom trávniku, lebo na hlavnej ploche sme hneď po členky v bahne. Neoceniteľným pomocníkom je dáždnik. Ja ich mám v aute už päť. Pre každého člena rodiny.“
MIROSLAV BUKOV
