FOTO - www.iaaf.org
Desať rokov nemala ani nádchu. Najťažším zranením dlhej kariéry bola únavová zlomenina noha...
Newyorčania deväťkrát oslavovali Grete Waitzovú ako víťazku svojho maratónu. Včera slávnej Nórke dávali najavo, ako jej držia palce v oveľa ťažšom boji.
Maratónska legenda sedela vedno so starším bratom v sprievodnom aute, ktoré navigovalo pole bežkýň. Na hlave mala čiernu šiltovku a na tele oranžový štartový dres.
V podobnom vybehli z newyorského Central Parku členovia Klubu Freda Lebowa, zakladateľa a šéfa tohto maratónu. Na chrbtoch im svietil nápis: Running for Grete Waitz.
Bradatý Lebow, pôvodom Rumun, v deväťdesiatom druhom, v roku svojej šesťdesiatky, odbehol Newyorský maratón. "Keď mi vtedy zvestoval, že má rakovinu, myslela som si, že si strieľa," spomína Waitzová. O dva roky Lebow zomrel. Waitzová ho deň pred smrťou navštívila v nemocnici.
Dnes je Grete v podobnej situácii. Odmieta prezradiť, akú formu rakoviny jej diagnostikovali, ale priznáva, že od mája sa podrobuje chemoterapii i ožarovaniu.
"Lekári sú optimisti a ja som tiež optimistka. Držím si palce," cituje 52-ročnú Nórku agentúra AP.
V sedemdesiatom treťom mala iba dvadsať rokov, a predsa chcela skončiť s atletikou. Najdlhším dráhovým behom pre ženy bola vtedy tisícpäťstovka, pre ňu prikrátka trať. Zakrátko dámam pridali beh na 3000 m. Grete dvakrát za sebou zlepšila svetový rekord a to ju udržalo pri atletike. Nový život sa pre ňu však začal až legalizáciou maratónu. Stala sa jeho pionierkou a neskôr legendou.
"K prvému ma prinútil manžel," priznala sa. Skôr ako v New Yorku zažila maratónsku premiéru, neodbehla v kuse viac ako 13 míľ. Napriek tomu vyhrala. A ako prvá na svete zabehla 42 195 m pod dve a pol hodiny.
Na maratónoch už viac rokov neštartuje, ale do minulej zimy týždeň čo týždeň odbehla aspoň 70 míľ. Od osudnej diagnózy si ordinuje iné dávky - sto minút pohybu denne. Uprostred minulého týždňa za ten čas prešla v New Yorku sedem míľ, viac než kedykoľvek odvtedy, ako ju šokovali zvesťou o zhubnej chorobe.
"Vzhľadom na okolnosti sa cítim veľmi dobre," skonštatovala Waitzová podľa americkej webovej stránky newsday.com. "To, že som bola atlétkou, je mojou výhodou - kondícia vám nedovolí opustiť sa."
Len čo sa prevalilo, že Nórku čaká najťažší maratón života, začala dostávať stovky telegramov a esemesiek.
"Môjbože, tento je od Lancea Armstronga," s úžasom jej nedávno zvestoval manžel. Vyvalila oči. Čítaj, povedala Jackovi. "Si športovkyňa a silná žena - tento boj vyhráš," odkázal jej legendárny cyklista. On to pred pár rokmi dokázal.
Grete verí, že aj jej sa to podarí. Newyorčanom avizovala, aby ju čakali aj o rok: "Či už maratón prebehnem, alebo len prejdem, urobím všetko pre to, aby som ho zvládla - a nie v aute, ale po vlastných."
Čo dokázala Grete Waitzová
Rodáčku z Osla (1. októbra 1953) spolu s ďalšou Nórkou Ingrid Kristiansenovou označujú za pionierku ženského maratónu - pred štadiónom Bislett jej postavili sochu.
Už v devätnástich rokoch štartovala na olympiáde (1972, 1500 m).
Stala sa prvou majsterkou sveta v maratóne (1983), v premiére ženského maratónu na OH (1984) však podcenila tempo, ktoré v horúčave nasadila Američanka Joan Benitová, a ostalo jej "len" striebro.
Získala päť titulov svetovej šampiónky v krose (1978 - 81 a 1983), dvakrát zlepšila dráhový svetový rekord na 3000 m.
Vyhrala deväť ročníkov maratónu v New Yorku (1978 - 88) a dva v Londýne (1983 a 1986).
Bežala dovedna 19 maratónov - 13 z nich vyhrala.
