Každá schôdza parlamentu, nielen tá, čo je v televízii, nech sa započne prednesom veršov z novej zbierky nového autora, presne vybratého. Len by to nesmel vyberať príslušný minister, ani nik z operetného výboru kultúry, ani žiadna spisovateľská organizácia, ani žiadne médiá - tie je ostatne v súvislosti s aktuálnou kultúrou zbytočné spomínať. Nik z vymenovaných to nesmie byť z jediného dôvodu - poetická chuťovka pred začiatkom schôdze musí byť objavná, a všetci vymenovaní predstavujú presný opak.
Pán Hrušovský, smelo do toho, nikoho sa nepýtajte, ako šéf si pokojne pozvite hosťa. Samozrejme, báseň prednesie autor, nech volení zástupcovia ľudu aspoň párkrát za život vidia naživo autora, ktorý stavil celý svoj život (pravda, úplne inak ako oni) - žiadne kratšie obdobie - na originálnu oslavu stvorenia.
Nevadí, že za pár sekúnd zabudnú, veď aj futbalisti či hokejisti nemyslia iba na hymnu, keď treba zakončiť útok zmenou skóre. No po zápase sa im vynoria verše, v ktorých bude určite skrytá kapacita, čo zarezonuje s ich vlastným hodnotením situácie, výkonov, dodržiavania pravidiel, sľubov, s ich svedomím.
Pán Hrušovský, po tom, ako sa predala Vaša krava z CowParade na charitu za najviac peňazí zo všetkých kráv, nemôžete nepokračovať v skultúrňovaní. Vojdite do ringu zápasov o charakter Slovenska úplne inými dverami. Chcem vidieť poslanca, ktorý povie - "nezačínajme schôdzu zástupcov ľudu ukážkou zo súčasnej slovenskej krásnej spisby", a povie aj prečo. Povedzme, že slovenská kultúra a umenie je v kríze, za nič nestojí...
Samozrejme, na príslušnom mieste poslanca čaká, okrem iných papierov, oxeroxovaná mikrozbierka básní autora s príslušnou odbornou sprievodnou informáciou. (Nový Čas sa neurazí, keď na snímkach z balkóna budú mať znudení poslanci v ruke slovenskú súčasnú poéziu.)
Už len kľúč, ako vybrať. Je jasné, že to vybaví autor tohto listu, pre ľud tejto krajiny, zadarmo, a tým vylúči akékoľvek spory. Uplatní iba spomenuté kritérium - objavnosť. Teda, v dobrom budú prekvapení aj tí, čo sa venujú literatúre.
Neviem, čo nám bráni naplno pustiť zo seba von to, čo máme najlepšie a rovno pod nosom. (Strachopud alebo strachoprd. Obe sú síce telesné zábrany, ale tá prvá je duchovnejšia.) Veď provinciálnosť je absolútne najlepšia na naplnenie skutočnej tvorivosti. Kde inde je zachovaná originalita takým neopakovateľným spôsobom? Skončime ustavičné kvílenie v mene zázraku života, slobody, duchovne neobmedzených možností, neustúpme buldozéru komerčných napodobovaní, pechoreniu sa rádií, televízií, historickým konvenciám zakríknutých menšín atď. Stačí oprášiť krásu, vždy na päť minút, rovno v budove parlamentu.
A potom - nech sa páči, prieskum verejnej mienky, či bude ľud proti tomuto minikoreneniu-kultivovaniu ryby od hlavy. Ako začiatok skúmania stavu národa, nie s úmyslom spriehľadnenia spodných prúdov, skúmania NIE, ale skúmania ÁNO! A to budeme frajeri nielen pred Visegrádskou štvorkou, ale aj v OSN. Naši v zahraničí sa môžu pýtať: a takéto u vás máte? A to ešte nehovorím, ako sa poslanci budú môcť tešiť, budú zvedaví, čo bude nabudúce, a možno viacerí prídu do práce. Niektorí už hádam počuli, že existuje poézia, mnohí sotva, ale všetci vedia, že to je čosi, pred čím majú iní ľudia - a všelikde vo svete, aj v Rusku, aj v Amerike, o Číne ani nehovorím, tam je poézia svätá - rešpekt.
Lebo vedzme, najprv sú vždy a všade umenie, filozofia ako výklady sveta, potom vynálezy a potom slušnosť v spravovaní krajiny. Aké iné poradie prosperujúceho vývoja, aby zodpovednosť nebola proti chimére, poznáte?
Autor: FERO GULDAN(Autor je výtvarníkom)
