"Nie, ja si v NHL nikdy nezahrám. Je mi to jasné. Jednoducho na obrancu nemám fyzické parametre," tvrdil v septembri 1996 Ľubomír Višňovský v montrealskej hale Molson Center (dnes Bell) apatickým hlasom. Viac bol smutný z toho, že vtedajší tréner slovenskej reprezentácie Jozef Golonka ho nepostavil na zápas s Rusmi v úvode Svetového pohára. Višňa sedel v civile vysoko nad spoluhráčmi v novinárskej lóži.
Dnes je ten istý 29-ročný muž suverénne najproduktívnejším obrancom v celej NHL. S 18 bodmi za 6 gólov a 12 asistencií je na 8. mieste celkového kanadského bodovania vklinený medzi útočníkmi, ďalší obranca Bryan McCabe z Toronta je až na 27. mieste. Višňa patrí so 173 cm medzi najnižších bekov v NHL, kde je priemerná výška hráčov 185 cm, obrancovia však mávajú okolo 190 cm. Najvyšší z nich Slovák Zdeno Chára by mohol zo svojich 205,7 cm reprezentačnému spoluhráčovi niekoľko čísel požičať.
Petrohrad odklial nikdy
Na prvé nikdy nehovor nikdy v príbehu topoľčianskeho rodáka došlo po nečakanom striebre slovenského tímu trénera Jána Filca na svetovom šampionáte v Petrohrade v roku 2000. Višňovského draftovali králi z Los Angeles vo štvrtom kole, celkovo 118. v poradí.
"Nemám čo stratiť, viem, že sa môžem ocitnúť aj na farme, čo nie je bohviečo. Zabojujem, i keď mám obavy z kontaktného zámorského štýlu. Šancu vidím 50:50," hovoril pred odchodom do zámoria. Dvadsaťštyriročný brilantný korčuliar už bol vyzbrojený medzinárodnými skúsenosťami z MS i ťažkými zápasmi Slovana v bývalej Európskej lige. V LA spočiatku býval u Žiga Pálffyho. Hviezdny strelec kamarátovi pri adaptácii v novom prostredí pomáhal ako sa dalo, ale na ľade sa musel Višňa presadiť sám. Na farme sa nikdy neocitol.
Verný inšpirácii z rozprávky
Zhodou okolností v kráľovskom meste filmu neďaleko Hollywoodu, kde vyrábali jeho strategický kreslený vzor.
"Hokej som, vždy hrával inšpirovaný rozprávkou Tom a Jerry," rád pripomína dodnes. Ľubo sa ozrutám na ľade vyhýbal ako šikovná myš Jerry. Višňa Jerryho majstrovstvo z obľúbeného seriálu rozvíjal v hokejových akciách. Súperov si často klamným náznakom tela vyláka, aby namiesto neho narazili na mantinel sami a plánovaná obeť v poslednom momente ujde aj s pukom.
Boh mu ubral výšku, pridal rýchlosť
Bývalý riaditeľ Slovana Vladimír Paštinský sa k Višňovskému hlási ako druhý otec. "Mal som o ňom podrobný prehľad už v čase, keď bol starším žiakom, rovesníkom môjho syna. Presadzoval som jeho prestup z Topoľčian do Slovana aj keď nebohý prezident Slovana Dušan Pašek trochu krútil nosom nad jeho nízkym vzrastom. Čo mu však Boh ubral na výške, to mu pridal na rýchlosti."
Ľubomír Višňovský bol pri všetkých troch medailových úspechoch Slovenska na majstrovstvách sveta, v minulej sezóne ho vyhlásili prvýkrát za najlepšieho hokejistu Slovenska v konkurencii Mariána Hossu, Pálffyho, Demitru.
Váži si robotu v Amerike
Na sklonku prvej sezóny v NHL (2000/01) sa nevedel dočkať návratu na Slovensko. Spočiatku si ťažšie zvykal na americký štýl života. "Keby v NHL neboli také zaujímavé peniaze, nik by ma tu neudržal. Každý sa tu stará len o seba, chýbajú mi kamaráti," priznal v čase, keď tvrdo bojoval o miesto v zostave a intenzívne pracoval na angličtine.
Na sklonku minulého lockoutového ročníka v slovenskej extralige, v ktorej dotiahol Slovan k titulu, Višňa aj pod vplyvom skúseností s urážlivými pokrikmi na našich štadiónoch povedal: "Už sa teším na Ameriku. Po štrajku si každý hráč NHL viac váži svoju robotu v NHL a celú atmosféru okolo."
