Škola v Ramat HaŠaron, pár kilometrov od miesta, kde Jigal Amir zavraždil 4. novembra 1995 premiéra Jicchaka Rabina je považovaná za dobrú školu pre dobrú strednú triedu. Otcovia vozia deti do školy vo veľkých amerických autách, po škole ich čakajú matky, ktoré predtým stihli kozmetiku a squash .

Nie sú to žiadni náboženskí fanatici, ale trvajú na tom, aby ich deti rozumeli Biblii. Rovnako chcú, aby vedeli po anglicky a mali európske spôsoby, čo pre Izraelčanov znamená, že ich deti nebudú hlučné a naučia sa neprerušovať spolurečníka v debate.

Majú na učiteľa komunikácie. Američan Joshua je oproti ukričaným predpubertálnym piatakom bezmocný. "Ako Samson bez vlasov," hľadá biblické prirovnanie.

Dnes bude na hodine hovoriť o Rabinovi. Nechce sa rozprávať o jeho zavraždení, ale o tom, aký je dôležitý mier.

Jeho žiaci sa zväčša narodili v roku 1995, teda v roku Rabinovej smrti. Mnohí len tušia, kto to bol. "Bol to taký starý pánko," hovorí vodca triedy Danny. Ostatní sa smejú. Danny triumfuje. Joshua má zarosené čelo.

Keď im premietne záznam atentátu na Rabina a dojímavý prejav jeho vnučky na pohrebe, stíchnu. Zrazu si spomenuli. Tie zábery poznajú aj oni, rodičia im o tom rozprávali.

"Nemal ho zabíjať, ale fakt je, že bol príliš mäkký," tvrdí jeden z chlapcov. Tak mu to doma hovoril otec. Hlavne dievčatá rozprávajú, že to bol dobrý človek, ktorý chcel mier a že v mene mieru treba aj ustupovať. Dokonca aj Arabom.

Niektoré deti Rabina vôbec nepoznajú. Jedinou politickou osobou, ktorú registrujú je Ariel Šaron. A ešte otec sionizmu Theodor Herzl. Jeho obraz im visí v triede. Na jeho význame pre Izrael sa vedia zhodnúť všetci.

Rabin je príliš súčasný a stále dosť kontroverzný. Nie všetci učitelia na tejto škole ho považujú za hrdinu, iní ho z intelektuálnych dôvodov odmietajú deťom prezentovať jednostranne. "Treba povedať, že za mier bol len posledné roky. Ako generál robil rovnaké svinstvá ako Šaron," hovorí mladá učiteľka Tamar. Jej brat sedel vo väzení, lebo odmietal nastúpiť na vojenčinu.

Pani Ruth, ktorá má osemdesiat a na škole vedie dramatický krúžok hlasom starej herečky prednáša vetu: "Bol to normálny chlap. Navyše politik. Robil chyby ako každý iný. To, že nás šokovalo, že ho zabil nábožný Žid by nám nemalo zacláňať zrak. Čo je tu kult osobnosti, alebo čo?"

Pani Ruth vie, o čom hovorí. Z Maďarska v roku 1956 utekala s jedným kufrom. O svojom mužovi odvtedy nič nevie.

Joshuovi, ktorý je viac Američanom ako Izraelčanom, táto debata nič nehovorí. Jemu sa zdá, že Rabin bol fajn chlapík a to, že ho zastrelili, zabrzdilo na dlhé roky mier. Navyše, aspoň na chvíľu udržal svoju triedu v pozornosti. Rodičia jeho žiakov môžu byť spokojní: ich deti boli aspoň na chvíľu európsky ticho.

Autor: JANA MIKUŠOVÁ, Ramat HaŠaron