Z výstavy Jozefa Jankoviča v Krakove. FOTO - BS |
pod vplyvom výrazovo silných podnetov z oblastí nového realizmu, pop-artu, l'art brut či surrealizmu.
Jankovičovou hlavnou témou bol vtedy, a ostal až podnes, človek. Jeho postava, telo, ruky, nohy, človek stratený v dave, človek stratený v sebe, človek ako hračka osudu.
Vtedy, v období plnom nesplniteľných nádejí "socializmu s ľudskou tvárou" pôsobili jeho deformované ľudské telá ako doznievajúce memento obetí fašistickej totality. Nik, ani autor sám netušil, že téma vonkajšími vplyvmi deformovaného ľudského údelu je večná.
Nádeje šesťdesiatych rokov sa skončili vpádom sovietskej armády a vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a utužením totality ďalšej - komunistickej. Z tohto obdobia pochádza aj Jankovičovo najvýznamnejšie dielo, monumentálne súsošie Obete varujú, ktoré bolo súčasťou Pamätníka Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici a ktoré komunisti v nasledujúcom období normalizácie odstránili.
Návrat do šesťdesiatych rokov je výstava (kurátorka Zuzana Bartošová), ktorá v najprestížnejšej krakovskej galérii súčasného umenia Bunkier sztuki ponúka ucelenú kolekciu diel autora z najvýznamnejších verejných (Slovenská národná galéria, Galéria mesta Bratislavy) i súkromných (Prvá slovenská investičná skupina, Múzeum Milana Dobeša a iných) zbierok vrátane fotodokumentácie zo súsošia Obete varujú, ktoré bolo pred rokom vrátené na pôvodné miesto.
Výstava, ktorá potrvá do 13. novembra, bola pripravená v rámci II. slovenských dní v Krakove a stretla sa s veľkým záujmom poľskej verejnosti. Je to aj vďaka tomu, že umenie šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia prinieslo vo všetkých oblastiach dodnes aktuálny potenciál tém a výrazových prostriedkov.
(dav)