FEDOR GÁL, sociológ: „Súhlasím s rovnosťou podmienok pre všetkých. Načo sú však od zajtra rovné podmienky pre ľudí, ktorým bola rovnosť veky odopieraná? Aby sa mohli vôbec zaradiť na štartovaciu čiaru, najprv musia byť chvíľu pozitívne diskriminovaní. Politika bola, je a bude o záujmoch a ich presadzovaní. Veľmi by sa mi nepáčilo, keby záujmy minorít presadzovala iba majorita a už vôbec by sa mi nepáčilo, keby záujmy majority (žien) presadzovala minorita (mužov).
Účasť žien v politike však nie je žiaduca len pre ich dlhodobú diskrimináciu a majoritnosť, ale predovšetkým pre symetriu agresivity (muži) a empatie (ženy), egoizmu (muži) a altruizmu (ženy), akcentu na dravosť a súťaž (muži) a citu pre mieru a solidaritu (ženy), individualizmus a pôžitkárstvo (muži) a zmysel pre rodinu (ženy) a podobne. Zastúpenie žien v slovenskej politike je slabé a pre slovenskú politiku a spoločnosť je to zlé. Súčasne je to však obraz slovenskej politiky a spoločnosti, pre ktorú patria ženy predovšetkým k sporáku a do postele. Pokiaľ sa to trochu nezmení, budú muži vyberať do politiky ženy podľa vyššie uvedených kultúrnych stereotypov – a podľa kvót, ktoré si sami navrhli a schválili.“
JANA DUBOVCOVÁ, sudkyňa: „Myslím si, že je to záležitosť až historická a netýka sa len Slovenska. Nie som presvedčená, že problém sa vyrieši tým, ak povieme, koľko žien sa má stať političkami. Otázka je, či sa tie ženy zaktivizujú a prihlásia. Na druhej strane – ak ženy niekto osloví, budú o tom rozmýšľať a možno povedia áno. Tak ako som sa ja rozhodla uchádzať sa o nepolitickú funkciu ombudsmana. V tomto vidím pozitívum – že iniciatíva bude musieť prísť.“
MIROSLAV KUSÝ, politológ: „Podporné opatrenia sú prospešné a užitočné. Je nezmysel argumentovať, že takýmito opatreniami vo volebnom zákone sa nejakým spôsobom narúša rovnosť. Je to istý typ pozitívnej diskriminácie, ktorý sa nasadzuje, keď je nerovnosť, a tá sa napravuje. Neboli by sme prví, kto by zaviedol takýto poriadok. Som hlboko presvedčený, že argumentovať, že je to protiústavné, je len nechuť ísť do toho.“
MAGDA VÁŠÁRYOVÁ, politička: „Prečo chceme viac žien v politike? Aby v nej nebolo toľko agresie, korupcie a prehnaných mužských ambícií. To sa môže podariť vtedy, keď budú ženy aj na čele politických strán, budú písať ich programy a zostavovať listiny kandidátov do volieb. Inak sú ženy v stranách v područí vodcov a ich aktivity sa obmedzujú na bezvýhradnú podporu predsedu proti jeho mužským konkurentom v strane. Mali by teda ženy byť v politike? Áno, aby vybojovali pre svoje kolegyne rovnaké postavenie a práva, rovnaký status, aby si vzájomne pomáhali. Aby ovplyvnili atmosféru v štáte a budúcnosť svojich detí. Veď ženy tvoria v každom štáte väčšinu voličov. Ale budú musieť presvedčiť a získať podporu veľkej skupiny žien, najmä na vidieku, ktoré pod vplyvom svojich konzervatívne uvažujúcich mužov ich budú kritizovať a posielať späť do kuchyne. Asi si treba uvedomiť, že bez tlaku, dôslednosti a solidarity nič nedosiahneme. Ak by to naše babky a mamy nechali tak, dodnes by sme nemali ani volebné právo – Slovenky ho mali dávno pred Švajčiarkami a Francúzkami.“
OĽGA FELDEKOVÁ, spisovateľka: „Stačí sa pozrieť na pánov vo vláde a v parlamente. Z ich správania a skutkov sa dá poznať, kto má doma fúriu a kto slušnú ženu. Na politiku ako na každé iné povolanie treba mať talent a isté genetické uspôsobenie. Preto tak málo žien riadi ‘tryskáče‘, kamióny alebo píše divadelné hry. V politike platí určitá tvrdosť, ktorú majú skôr muži. Nemám rada kampane a nasilu tlačiť ženy do politiky je tiež kampaň. Žena, ktorá na to má a chce, sa do politiky dostane. Stačí, keď jej muži v tom nebudú brániť. Mnohé ženy v politike mužov prevýšili – pracovitosťou, toleranciou a inteligenciou. Ale aj naopak. Samozrejme, žena na to musí vyvinúť väčšie úsilie ako muž.“ (ru)
