FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

BANSKÁ BYSTRICA – V efektivite a kvalite manažérskej práce nie sú medzi mužmi a ženami rozdiely. Každé z pohlaví má v riadení iné prednosti a nedostatky a manažérske tímy by mali vznikať ako celistvé orgány osobnostne orientované na spoluprácu. Vyplynulo to z dvojročného výskumu zlínskej Univerzity Tomáša Baťu medzi 193 manažérmi a 78 manažérkami.

Muži majú lepšie technické vnímanie, sústreďujú sa viac na seba, na obhajovanie svojej pozície a na výkon, než na dobré vzťahy na pracovisku. Majú tendenciu prejavovať svoju silu a prevahu názorov, horšie prežívajú prehry a odhalenia svojich nedostatkov a viac „blufujú“.

Ženy sú citlivejšie najmä na sociálne a psychologické témy, sú intuitívnejšie, komunikatívnejšie, lepšie vnímajú reč tela a vedia si uvedomiť, prečo niekedy komunikácia viazne. Zo začiatku sú menej dôverčivé, ale keď začnú veriť, tak až priveľmi. Vedia byť empatické, preto vedia pochopiť iných, nereagujú pri sklamaní z druhých hneď obviňovaním, vyhýbajú sa konfliktom a útočnému správaniu. Často sa v manažérskej pozícii správajú ako matky – počúvajú, chápu, riešia konflikty a organizujú – firmu považujú za svoju rodinu, čo môže prinášať vyšší efekt v riadení tímu a obchodnom rokovaní. Viac uplatňujú motivačné, neautoritatívne riadenie. Sú ochotnejšie viac ako muži niesť zodpovednosť za dobré a zlé výsledky.

Štatisticky nepreukázateľné rozdiely sa zaznamenali napríklad v tvrdohlavosti, ktorú prejavili ženy väčšiu, v práci s časom, kde boli ženy horšie, v neformálnej autorite, ktorú majú muži väčšiu, v praktickosti, kde boli opäť ženy lepšie.

Ukázalo sa, že nadriadený muž môže ženu diskriminovať, ale aj podporovať. Pritom môže využívať jej kompetencie na svoj vlastný rozvoj, žena zasa identifikáciou s úlohami nadriadeného sťažuje rozlíšenie toho, čo vykonal šéf a čo ona. To ju môže stresovať.

(sita)