BRATISLAVA – Ani jedna slovenská vláda sa nepostarala o to, aby mali ženy v politike rovnaké šance ako muži. Viackrát nám už kvôli tomu dohovárala aj Rada Európy. „Nerovnosť príležitostí mužov a žien nedokážu bez osobitných opatrení odstrániť ani zabehnuté demokracie,“ povedala Olőf Olafsdottirová z výboru pre rovnoprávnosť pri Rade Európy, keď nedávno navštívila Bratislavu.
Dzurindova vláda sa zaviazala, že v tomto duchu presadí zmeny vo volebných zákonoch. Termín pre ministerstvo vnútra bol – do minulého roka. Pripomienkové konanie k zákonu sa však spracovalo iba v týchto dňoch. Voči návrhu zákona (podľa belgického modelu) a jeho zneniu, že každý tretí kandidát na kandidačnej listine politických strán musí byť iného rodu ako ostatní kandidáti, majú výhrady viaceré rezorty a inštitúcie. Tvrdia, že ide o diskrimináciu kvôli pohlaviu, čo odporuje ústave. Podľa ďalších je to vec výkladu.
Vo svete sa vyberajú rôzne cesty ako zabezpečiť rodovú rovnosť. Najbežnejšie je, že politické strany sa samy rozhodnú pre vnútorné neformálne kvóty pre ženy-kandidátky. V niektorých štátoch sú nariadené kvóty na kandidačných listinách (Belgicko, Francúzsko, Brazília, Argentína), inde majú zákonom určený minimálny počet postov, ktoré musia obsadiť ženy (Taliansko). Ale napríklad švajčiarski voliči to v referende v roku 2000 odmietli. Francúzi naopak doplnili ústavu o vetu „zákon podporuje ženy a mužov pre volebné mandáty a volebné funkcie“ práve na to, aby sa vyhli protiústavnosti.
Najďalej v presadzovaní žien do politiky (vyše 40-percentné zastúpenie v parlamentoch) sú severské štáty, kde sa to podarilo dlhodobým tlakom ženských skupín. Presadzovali to socialisti. Strany stredu a pravicovo orientované to brali skôr ako prejav neslobody.
V našich parlamentných stranách sa názory na presadzovanie kvót rôznia. Podľa poslankyne Rusnákovej (SDKÚ) je to „téma, ku ktorej sa muži dosť ťažko vyjadrujú“. Podľa Jána Čarnogurského z KDH „konzervatívne strany všeobecne uprednostňujú prirodzenú a slobodnú voľbu ľudí, kto ich bude zastupovať v parlamentoch. Muži a ženy sú na jednej štartovacej čiare – s tým, že nie rovnaký počet žien ako mužov sa rozhoduje pre pôsobenie v politike“.
