dlhej cigarety na špičke - aj zmyselnosti. Winstona Churchilla si bez cigary ťažko vôbec predstaviť. Tabak bol v móde, závislosť od neho všeobecne akceptovaná, a tabakovým priemyslom vrelo odporúčaná. Tabakové koncerny sa predbiehali v získavaní hviezd filmového plátna, ktoré si pripaľovali práve ich značku. Dôležité bolo podchytiť čo najskôr aj mládež. A tak veselo bafkal aj taký Pepek námorník.
Dnes je všetko inak. V Amerike vás, ak fajčíte, nemusia vziať do zamestnania. Cigarety sú záležitosťou menej vzdelaných a chudobnejších, na vyšších postoch sú takmer neprípustné. Protifajčiarska vlna dorazila už aj do Európy, opatrenia na ochranu nefajčiarov sa rozširujú. Fajčenie už nie je v móde. Z tolerovaného neduhu sa stal druh závislosti, proti ktorému sa bojuje.

Kde sa to začalo
Prví ľudia, ktorí holdovali tabaku, boli dávnovekí Mayovia. Vysušené tabakové lístky fajčili pri šamanských obradoch. Až do objavenia Ameriky nebolo v Európe o fajčení ani chýru. Keď Kolumbus a jeho muži dorazili na Kubu, šokovaní sledovali, ako si domorodci prikladajú k ústam sušené lístky tabaku a z úst im vychádza dym.
Rodrigo de Jerez, jeden z námorníkov, sa po návrate do Európy chcel vytiahnuť pred susedmi - zapálil si a vypúšťal obláčiky. Tí ho za diabolské maniere udali inkvizícii. Hoci si vo väzení odsedel 10 rokov, vstúpil do histórie ako prvý fajčiar na európskom kontinente.
Tabak sa veľmi rýchlo rozširoval. Už v počiatkoch sa však proti fajčeniu či šnupaniu tabaku ozývali hlasy. Prvým odporcom bol v 16. storočí anglický kráľ Jakub I., ktorý toto „diablovo posolstvo" zakázal a jeho zákaz, aj keď len formálny, trval v Anglicku až do roku 1910.
Zle sa na fajčiarov pozerali aj v Rusku, kde v 17. storočí náruživým fajčiarom odrezávali uši, ba dokonca ich aj kastrovali. No nie pre škodlivé účinky dymu na nefajčiarov, ale pre časté požiare, čo opití fajčiari spôsobovali. Fajčenie v Rusku povolil až Peter Veľký, svetaznalý cestovateľ, ktorý fajčenie vnímal ako priblíženie sa "západnej" civilizácii.
Tabak sa najprv fajčil z rôznych fajok alebo sa šnupal. Cigarety vznikli až v 19. storočí vo Francúzsku. Ako sa píše v Malej knihe o veľkej závislosti, boli to tzv. španielske "papaletes" určené ako druhotriedny tovar pre chudobných. Neskôr sa pre túto trubičku zaviedol galský názov „cigarettes", čo je zdrobnenina tvaru cigare z pôvodne španielskeho cigarro.

Modrý dym v salónoch
Cigarety sa dostali zakrátko k intelektuálom, smotánke a ľuďom, čo išli s dobou. Najprv boli výsadou mužov. Medzi prvé ženy, čo otvorene fajčili, patrila George Sandová ktorá si ako prvá žena bežne obliekala aj nohavice.
Cigary boli neodmysliteľnou súčasťou salónnych debát. Na zámkoch či panstvách bola vždy jedna miestnosť určená výhradne pre pánov - fajčiarsky salón, kde spolu debatovali a „bafkali".
V 20. storočí už boli cigarety všeobecne rozšírené všade a vo všetkých spoločenských vrstvách. Počas druhej svetovej vojny dal prezident USA Franklin D. Roosevelt pribaliť každému vojakovi kartón cigariet a tabak vyhlásil za základnú poľnohospodársku plodinu. Pestovatelia dostávali vojenský odklad a vojnovým veteránom tabakové koncerny darovali trafiku. „Ľudia mali pocit, že podporujú svojich vojenských hrdinov a aj preto tam kupovali cigarety," píše sa v Malej knihe o veľkej závislosti.

Šok z rakoviny pľúc
Prvá odborná kritika fajčenia sa objavila v roku 1927, keď v prestížnom lekárskom časopise The Lancet anglický lekár F. L. Telecote napísal, že rakovina pľúc je výhradne chorobou fajčiarov. Rakovina pľúc sa totiž v tom čase rozširovala ako epidémia, s ktorou si lekári nevedeli poradiť. Postupne zistili desiatky ďalších chorôb priamo či nepriamo súvisiacich s fajčením - srdcovo-cievnych, nádorových, pľúcnych, ale aj leukémie.
Keď v roku 1954 Americká spoločnosť na výskum rakoviny zverejnila, že miera úmrtí na rakovinu je medzi fajčiarmi o 75 percent vyššia, ľudia zo strachu prestávali fajčiť. Onedlho v Británii vyšla štatistika, ktorá dokazovala škodlivý vplyv na nefajčiarov, čo žili s fajčiarmi. Pre tabakové spoločnosti to bol veľký úder a začala sa najmasívnejšia reklamná kampaň na tabak, ktorá nevynechala nikoho - zaangažovali do nej mladých, starých, deti a hlavne známych ľudí.

Film v službách cigariet
Filmový hrdina, ktorý si pripaľuje cigaretu za cigaretou, vypúšťa obláčiky, alebo si cigaretu ledabolo prehadzuje v ústach, sa stal úplnou samozrejmosťou. Najviac na filmové vzory zaberali 12- až 14-roční, čo bolo pre tabakové spoločnosti veľmi výhodné.
Prvou známou osobnosťou, ktorá sa nechala nahovoriť na propagáciu cigariet, bol známy operný spevák Giovanni Martinelli, ktorý v reklame na cigarety Lucky Strike tvrdil, že ho nijako nedráždia a neprekážajú mu v speve. Keď sa ho však na to raz spýtali novinári, preriekol sa: „Ako by mohli. Veď som nefajčiar?"

Reagan - cigaretový manekýn
Cigareta v rukách známych osobností sa stala veľmi účinným lákadlom, a tak s fajkou či s cigaretou, samozrejme za peniaze, pózovali mnohí - herci, speváci, politici aj bežní ľudia, či cez vojnu hrdinovia vojaci. Na škatuľkách sa objavovali ódy známych ľudí, v ktorých vysvetľovali, prečo fajčia tú-ktorú značku. Dobrú reklamu cigaretám urobila aj Marlene Dietrichová.
S chesterfieldkou v ruke veľmi rád pózoval aj herec a o mnoho rokov neskôr americký prezident Ronald Reagan. Na reklamnom plagáte z roku 1956 posiela fajčiarom vianočné blahoželanie a odkazuje: Kúpte si svoj nádherný vianočný kartón cigariet.

Pepek námorník
Život s cigaretou sa predkladal ako vzor už od najútlejšieho veku. „Mamička, vychutnaj si svoju marlborku," vyzýval detský hlások v reklame. Tabak prenikal aj do rozprávok. Pepek námorník, ktorý sa objavil v roku 1929, sa stal ikonou, vďaka ktorej vzrástla v Amerike konzumácia špenátu o 33 percent. Koľko detí sa inšpirovalo jeho fajkou, už prieskumy nehovorili. Nefajčiar sa z Pepka stal až v70. rokoch.
Podobne nenápadne bola vsunutá cigareta do úst ďalšej kreslenej postavičky Lucky Lukea, meno nie náhodne podobné značke cigariet. "Žváro" mal v ústach aj vlk z ruskej rozprávky No počkaj, zajac! V Československu fajčil napríklad major Zeman. V jednom z dielov kritizoval cigarety zo Západu slovami: "Jsou tak slabé, že by je nahradila i cigareta z trávy."

Tehotná a fajčiaca
Aj keď dnes sa koncernom podarí prepašovať skrytú reklamu na cigarety do nejedného filmu, zlaté časy sa pre nich skončili. Amerika chrlí filmy s negatívnym vzťahom k fajčeniu, kde sa napríklad hlavný hrdina rozhodne, že sa odnaučí fajčiť. Proti cigaretám bojuje filmami ako Dymová clona či Muž, ktorý vedel priveľa, kde reportér Bergman v podaní Al Pacina bojuje s tabakovým koncernom. Fotografia s cigaretou v novinách je pre politika v Amerike pohromou. Odsúdenie verejnosti si vyslúžila aj herečka Catherina Zeta-Jonesová, ktorú paparazzi odfotili vo vysokom štádiu tehotenstva s cigaretou v ústach.

Spoločenská nevyhnutnosť
Nápis Pozor, fajčenie ohrozuje zdravie, sa v Amerike prvý raz objavil pred 40 rokmi. Pokiaľ tam sa začalo s kampaňou o škodlivosti fajčenia, u nás sa práve v tom čase stalo fajčenie až spoločenskou nevyhnutnosťou. V osemdesiatych rokoch sa fajčilo veľa a všade. O niečom takom ako kútiku pre nefajčiarov nebolo ani chýru. „V manželovej rodine fajčili všetci, len ja nie. Svokra mi dokonca dohovárala, že by som sa mohla premôcť a zapáliť si, aspoň keď príde návšteva. Nech nevyzerám trápne," hovorí pani Viera, ktorá nikdy nefajčila.
Kto nefajčil, vyčleňoval sa. „Ako mladí sme sa stretávali v dedine, chodili tancovať, na zábavy. Chcela som zapadnúť, tak som si zapálila aj ja. Aj keď nikdy som z toho pôžitok nemala a vždy ma potom bolela len hlava," spomína na ‚zlaté cigaretové časy' pani Lenka. Prepálené obrusy, špinavé popolníky a dymom napáchnuté steny - to bol obraz socialistických reštaurácií. Fajčilo sa však aj v kanceláriách, školách aj v obývačkách. Vyučujúci veselo poťahoval počas prednášky na vysokej škole.
Vo Francúzsku bolo fajčenie dokonca povolené aj v autobusoch, v Taliansku aj v kinách. Fajčenie bolo jedným z vyjadrovacích prostriedkov. Hrdina bol nervózny - šup mu do ruky cigaretu. Kovboj či frajer á la Belmondo bez cigarety ani neprichádzal do úvahy. Fajčenie bolo v móde a kto nefajčil, bol slaboch, cintľavka....

Ochrana nefajčiarov
Po rokoch sa situácia mení. Fajčenie nie je ‚in' a škatuľky cigariet zdobia výstrahy o škodlivosti fajčenia alebo priamo detaily rakovinových nádorov.
Amerika zavrhla fajčenie ako prvá. Šesť štátov v USA zakázalo fajčenie na všetkých verejných miestach. USA sa stalo prvou krajinou, kde ľudia s cigaretou sa stali ‚neželanými, obmedzovanými'. Mnohé renomované firmy o fajčiarov nemajú záujem. Ich zamestnanci nielen že nesmú fajčiť vpráci, ale ani doma. Kontrolujú to röntgenom pľúc či vzorkou moču. „Platíme zdravotné poistenie pre svojich zamestnancov, preto chceme, aby boli zdraví," vysvetľujú zamestnávatelia. V Kalifornii zakázali fajčenie aj vo všetkých parkoch a rekreačných zariadeniach.

V Európe pristupuje k nefajčeniu každá krajina po svojom. V Taliansku, Írsku, Švédsku už zakázali fajčenie vo verejných budovách areštauráciách, a tak fajčiari prešľapujú v hlúčikoch pred nimi. „V Benátkach nerepcú ani tí praví talianski machovia. Pekne si idú zapáliť von. Krčmy sú krásne vyvetrané. Fajčiari popíjajú, a keď príde ich chvíľka, nahodia sveter a vybehnú si vonku zabafkať. Keď sme sa pýtali barmana, ako je možné, že to funguje, vravel, že sa robia kontroly a pokutu dostane nielen klient, ale hlavne majiteľ podniku," hovorí cestovateľka Alexandra Pavlovičová.
Mimo Európy si nemôžete zapáliť v reštaurácii v Bhutáne, na Novom Zélande, Ugande.

Európa bez dymu?
Konzervatívna Británia už dávno zakázala fajčiť v horných poschodiach autobusov a v metre, vláda chce do dvoch-troch rokov presadiť postupný zákaz fajčenia vo väčšine uzavretých verejných priestorov.
Zakázať fajčenie v krčmách chceli aj v Belgicku. Tamojší minister zdravotníctva sa išiel dokonca poučiť do Talianska, ale zistil, že v Belgicku by to nefungovalo a od svojho zámeru upustil. Nateraz uvažujú o systéme podpory majiteľov podnikov, ktorí sa rozhodnú zakázať fajčenie.
O zákaze sa už začalo hovoriť aj v tradične fajčiarskom Francúzsku, kde podľa štatistík každý vyfajčí denne v priemere 4 cigarety. Napriek tomu, že kúpiť si vo Francúzsku cigarety nie je jednoduché. V supermarketoch či v iných obchodoch sa kúpiť nedajú. „Predávajú sa len v špeciálnych Bar tabacoch, ktoré sú väčšinou zafajčené na nepoznanie. Obyčajne sú v tých baroch ešte noviny a stávkové kancelárie - populárne je skočiť si po cigarety a podať jedno Tiercé - čo sú konské dostihy," opisuje Lívia, ktorá dlhé roky žije vo Francúzsku.
Fajčiari sa cítia diskriminovaní. „Chápem, že nefajčiarom prekáža dym. Nech je teda v reštauráciách nefajčiarsky priestor. Ja si chcem ku káve zapáliť," sťažuje sa žena, žijúca v Írsku.

Fajčia viac deti
Kým dospelí sa fajčenia ťažko zbavujú, mládež fajčí čoraz viac a veková hranica, kedy začínajú, sa stále posúva smerom dole. „Po uliciach chodia deti zo základnej školy s cigaretou v ústach a nikto sa už nad tým nepozastavuje. Dokonca v niektorých školách bolo dovolené fajčiť na školskom dvore," hovorí Andrea, žijúca v krajinách Beneluxu. V Nemecku chce ministerstvo zdravotníctva znížiť počet fajčiarov vo veku od 12 do 17 rokov zo súčasných 28 percent na 20 percent.
Veľkými fajčiarmi sú Gréci, Bulhari a Rumuni. V Turecku si zase veľmi radi pobafkajú tzv. pipky alebo vodne fajky.
Špeciálne silní fajčiari sú v Rusku. Medzi ruskými mužmi vo veku od 25 do 34 rokov je viac než 70 percent fajčiarov, čo je najvyšší ukazovateľ na svete. Aj keď zaviedli nejaké protifajčiarske opatrenia, nikto si z nich ťažkú hlavu nerobí. „Ako si pamätám, fajčilo sa všade, všetko a všetci," spomína si Eva, ktorá pred pár rokmi v Rusku istý čas žila. „Na trhu možno ľahko kúpiť lacnejšie falšované okolkované cigarety za dobrú cenu. Možno ich kúpiť všade - vo vlaku, pri východoch z metra, na uliciach." Podobne je to na Ukrajine.

Slovensko je v strede
Slovensko je v porovnaní so zahraničím krajinou s priemernou úrovňou výskytu fajčenia. Aj tak však až 40 percent dospelej populácie fajčí a -násťročných fajčiarov pribúda. Alarmujúca situácia je v populácii stredoškolákov, kde oproti roku 1995 narástol počet dievčat, ktoré fajčia o 16 %. U chlapcov je trend nárastu miernejší.
Aj na Slovensku sa už mnohí pokúšajú prestať fajčiť. „Je to aj 70 % fajčiarov," hovorí Róbert Ochaba z Úradu verejného zdravotníctva. „Jedným z častých dôvodov, je zlý príklad, ktorý dávajú deťom," hovorí hlavný odborník na nefajčenie.

Svetovému trendu sa pomaly prispôsobujú aj zákony. Platí zákaz reklamy na tabakové výrobky, sú určené miesta, kde sa nesmú predávať. Minulý rok bol prijatý zákon o ochrane nefajčiarov a rozmýšľa sa o zákaze fajčenia v reštauráciách a baroch.
Podľa Jozefa Orgonáša, generálneho sekretára Združenia obchodu a cestovného ruchu, si aj majitelia reštauračných a hotelových prevádzok uvedomili alebo si uvedomujú, že niet cesty späť a prispôsobujú sa zákonu. „Buď tým, že oddeľujú fajčiarsku a nefajčiarsku časť, alebo inštaláciou klimatizovaných jednotiek alebo výkonných odsávacích zariadení, aby sa vplyv fajčiarov na nefajčiarov minimalizoval," hovorí Orgonáš.

Pravda je však taká, že niekde sa tieto pravidlá dodržujú, inde je to čisto formálna záležitosť.
Tabakové spoločnosti nemajú veľkú šancu protestovať. „Myslíme si, že na mnohých miestach je zákaz opodstatnený," hovorí Kirk Collingwood, generálny manažér Philip Morris Slovakia, s. r. o. „Podporujeme množstvo opatrení, ktoré vlády prijímajú na zníženie spotreby tabaku, ale nemyslíme si, že by zákaz fajčenia na verejnosti mal byť jedným z nich."

„Sú tu dve strany, fajčiari a nefajčiari a obe strany apelujú na svoje práva, ktorým by sa malo vyhovieť. Nefajčiari by mali byť v nezadymenom prostredí a fajčiari by mali mať miesta umožňujúce im fajčiť bez toho, aby tým obťažovali iných. Ide o princíp určitej tolerancie, bez obmedzovania toho druhého," myslí si hovorkyňa tabakovej spoločnosti Imperial Tobacco Slovakia Klára Priecelová.
Či s novým zákonom pre nefajčiarov a zákazom reklamy na tabakové výrobky predaj cigariet poklesol, nie je známe, lebo tabakové spoločnosti odmietli poskytnúť údaje o predaji. Spoločnosť Imperial Tobacco Slovakia zaznamenala hlavne koncom roka 2003 pokles predaja legálnych cigariet, ale nie pre zákon. „V dôsledku dramatického zvýšenia spotrebných daní sa rozmohol predaj a spotreba pašovaných cigariet. Koncom roku 2003 a začiatkom roku 2004 sme odhadovali, že podiel pašovaných cigariet dosiahol úroveň do 40 % z celkovej spotreby," hovorí Priecelová. Podľa nej je dnes spotreba nelegálnych cigariet na úrovni 20 - 25 % z celkovej spotreby.

rozhovor
Ochaba: Moderné je skúsiť prestať fajčiť

Slovensko by malo postupne súčasné opatrenia proti fajčeniu sprísniť, myslí si hlavný odborník SR na kontrolu tabaku Róbert Ochaba z Úradu verejného zdravotníctva.

Ako hodnotíte obmedzenia pre fajčiarov, ktoré platia na Slovensku?
Zatiaľ ako dostačujúce, ale je tu ďalší priestor na obmedzovanie fajčenia na verejných miestach, ako sú reštaurácie, bary, otvorené športoviská a kultúrne zariadenia. Potom treba prijať opatrenia na obmedzenia v predaji tabakových výrobkov s cieľom ochrany mládeže a detí. Dnes je veľmi potrebné prijať taký zákon, ktorý by vytvoril možnosti na adresnejšiu kontrolu a sankcionovanie.

Ako teda hodnotíte sankcionovanie?
Na jednej strane máme pomerne dobré zákony, ale v praxi je vymožiteľnosť ešte stále ťažká. To je jeden z najväčších problémov. Kontrolu zákona o ochrane nefajčiarov robí šesť orgánov. Nie každý môže aj priestupok prerokúvať, a tam vznikajú problémy. Chceme dať väčšiu právomoc obciam a mestám, aby im zostali aj výnosy z pokút, ktoré udelia.

Kritici tvrdia, že obmedzovanie fajčiarov je diskriminácia, je to naozaj tak?
Fajčenie bolo tolerované ako bežný prejav správania. Je podľa nás bežné, ak mladí ľudia fajčia po parkoch, pred školou či dokonca v domácnostiach? Je v poriadku, ak po návšteve stravovacieho zariadenia musíte zafajčený odev vyprať? Podľa odpovede na tieto otázky si môže každý vybrať, kto je diskriminovaný.

Moderné je nefajčiť, hovorí trend. Platí to vo všetkých vekových čí sociálnych skupinách?
Určite nie. Dnes sa skôr hovorí, moderné je skúsiť prestať fajčiť. Na druhej strane sa formuje verejná mienka, ktorá vypovedá o uvedomení si problémov s fajčením na verejných miestach. Dospelí ľudia si začínajú uvedomovať, že fajčenie už nie je moderné ako kedysi. Na druhej strane mladí ľudia to stále berú ako dobrodružstvo, sú zvedaví. Chuť experimentovať je u mládeže citeľná aj v iných oblastiach.

Aké sú najlepšie metódy, ako prestať fajčiť?
Poznáme dve: rýchle odvykanie aj s pomocou prípravkou s obsahom nikotínu či bez neho, a postupné odvykanie, keď fajčiar postupne obmedzuje počet vyfajčených cigariet. Pri tejto metóde neodporúčame používanie pomocných prípravkov. Kľúčom k nefajčeniu je pevné rozhodnutie, dostatok dôvodov, prečo prestať, a nemenej dôležitou je sociálna podpora zo strany najbližšieho okolia.

Čo si myslite o reklame na tabakové výrobky a o sponzorstve športových podujatí tabakovými spoločnosťami?
Reklama tabakových výrobkov a nepriamo tiež sponzoring tabakovým priemyslom vytvárajú účinný nástroj na identifikáciu sa so zobrazovaným správaním alebo vedľajším efektom. Efekt reklamy sa dá ľahko odpozorovať pohľadom na obrovské sumy, ktoré do nich spoločnosti investujú. Na druhej strane sú to hlavne mladí ľudia, ktorí sú vďačnými konzumentmi reklamy. Navyše, slovenské deti trávia veľa času pri televízii. Sponzoring podujatí tabakovými firmami má za cieľ nepriamo ovplyvniť prijímateľa napríklad formou reklamy samotného názvu tabakovej firmy. V súčasnosti máme v parlamente novelu zákona o reklame, ktorá zakazuje sponzoring podujatí, ktorých výsledkom alebo vedľajším produktom je reklama tabakového výrobku.