Dlžníčke podvodník ponúkol obchod – za prepis bytu dostane starší dom a vyplatí dlh. Na tieto dvere sa Zuzana môže dnes už iba s ľútosťou dívať.
FOTO PRE SME – VERONIKA JANUŠKOVÁ
Obeťami podvodníkov s bytmi sa často stávajú neplatiči. Kupujúci im ponúkne menej hodnotné bývanie a vyplatenie dlhu. Podvodníci s bytmi počítajú s tým, že táto skupina ľudí nie je zvlášť právne zdatná. Po prepise bytu sa sťahovanie do iného spravidla nekoná. Pôvodný majiteľ ostáva nakoniec na ulici.
Presne to sa stalo Košičanke Zuzane Š. „Mala som dvojizbový byt, kde som mala dlh 21-tisíc korún. Dostala som už zo súdu papier, aby som dlžobu uhradila. Krátko nato sa vo dverách objavila žena, ktorá mi ponúkla, že vyplatí dlžobu a dostanem rodinný domček. Sprostredkovateľom bol Ján B., ktorý mi ukázal dom v Krompachoch. Zapáčil sa nám, i keď bol blízko rómskej osady,“ rozhovorila sa Zuzana.
Do domu presťahovala nábytok a všetko šatstvo. „Sprostredkovateľ všetko promptne zariadil. S bývaním v dome sme mali ešte chvíľu počkať, kým bude byt prepísaný na paniu, ktorá ma našla. Uverila som. S rodinou sme išli bývať dočasne k susedovi do garsónky.“
Uplynul istý čas, no sprostredkovateľ sa už neukazoval. „Zašla som za tou paňou a opýtala som sa jej, čo sa deje. Odvetila mi, že sa mám ísť pozrieť do Krompách. Tak som tam aj odcestovala a skoro som padla z nôh, keď z domu vyšla sestra Jána B. Ukazovala mi na liste vlastníctva, že je jej. Keď som jej povedala, že si chcem zobrať šaty, nepustila ma dnu.“
Zuzana zašla na políciu do Krompách, kde jej povedali, že s tým už nič nemôžu robiť. Podobne dopadla aj v Košiciach na polícii. Prijali ju až na vyšetrovačke. Jána B. po preverení kriminálkou obvinili z trestného činu sprenevery.
Pani Zuzana si však od obvinenia sprostredkovateľa sľubuje možno priveľa. „Dúfam, že dostanem nejaké peniaze a zariadim sa.“ Zrejme netuší, že trestné stíhanie sa nemusí skončiť odsúdením a že po skončení súdu nemusí peniaze vôbec dostať.
Teraz býva už vyše dvoch rokov s manželom u suseda v garsónke. Dve dcéry, ktoré s ňou bývali v starom byte, museli ísť do detského domova. „To ma mrzí najviac. Deti to ťažko znášajú. Nemáme však kde bývať. Dúfam, že to tak neostane a raz prídu do vlastného,“ hovorí Zuzana so slzami v očiach.
SAMO SEMAN
