Boj o ovládnutie vesmíru medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom priniesol obom stranám úspechy i prehry často poznamenané tragédiami. Jedným z tých, ktorí sa výrazne podieľali na triumfoch amerického vesmírneho programu, je kozmonaut John Glenn. Bývalý bojový pilot a teraz osemdesiatročný senátor na odpočinku letel pred 40 rokmi, 20. februára 1962, ako prvý Američan na orbitálnej dráhe okolo Zeme.

Jeho meno je zapísané aj pod ďalším míľnikom v kozme. V roku 1998 sa mu splnil životný sen a pozrel sa do vesmíru ešte raz. Mal rekordných 77 rokov. A rovnako ako vo februári 1962 vytrhol Národnému úradu pre letectvo a vesmír (NASA) tŕň z päty: kým na začiatku vesmírnych dobrodružstiev vyrovnal skóre v súboji so Sovietskym zväzom a NASA mohol pokračovať v ďalších projektoch, v roku 1998 svojou misiou, ktorú ostro sledovali médiá, obnovil už upadajúci záujem americkej verejnosti o kozmické lety.

Situácia v roku 1962 nebola vo vesmírnom zápolení pre Američanov ružová. Sovietsky zväz vtedy získal jednoznačne prevahu. Američania nutne potrebovali úspech, ktorý by zvrátil vedenie zase na ich stranu. Historické prvenstvo v lete človeka do vesmíru získal 12. apríla 1961 Jurij Gagarin.

Prvým Američanom v kozme sa o pár dní neskôr, 5. mája stal Alah Shepard, ale letel iba po balistickej dráhe.

Ako ďalšieho v poradí vybrali 40-ročného Johna Glenna, najstaršieho z prvých siedmich kandidátov amerického kozmického programu. Podplukovník Glenn odštartoval po dvojmesačných odkladoch 20. februára 1962 v malej kabíne kozmickej lode Friendship 7 (priestor mal rozmery jedného metra kubického). Za štyri hodiny a 56 minút trikrát obletel planétu. Počas letu pritom musel prejsť na ručné ovládanie a navyše zavládli obavy, že sa oddelil ochranný tepelný štít lode. Glenn nakoniec bezpečne pristál v Atlantiku pri Bahamských ostrovoch. Stal sa hrdinom – v Amerike je to údel na celý život.

Pre lietanie sa novopečený národný hrdina nadchol už v detstve. Okľukami sa Glenn, narodený 18. júla 1921, dostal k námornému letectvu a počas druhej svetovej vojny sa vyznamenal ako bojový pilot v Pacifiku. Zúčastnil sa aj na operáciách počas kórejskej vojny. Na predné stránky novín sa dostal už v roku 1957, keď za tri hodiny a dvadsaťtri minút s prúdovým nadzvukovým lietadlom prekonal trasu z Los Angeles do New Yorku.

Z aktívnej služby odišiel v roku 1965 v hodnosti plukovníka do hospodárskej sféry. Pôsobil vo vrcholných manažérskych funkciách a postupne si začal budovať politickú kariéru. Ako senátor za rodný štát Ohio vstúpil v roku 1974 do Washingtonu. Zostal tam štyri volebné obdobia až do roku 1998.

Ťažiskom jeho politickej pôsobnosti bola energetická, vojenská a zahraničná politika. Mal i vyššie ambície, ale v úsilí stať sa kandidátom demokratov na prezidentský úrad v roku 1984 stroskotal.

O návrate do vesmíru uvažoval Glenn podľa vlastných slov takmer tridsať rokov. Ako chránená ikona sa totiž do vesmíru po svojom slávnom lete už nemal dostať, podobne ako Gagarin v Sovietskom zväze.

Žiadosti o ďalšie expedície mu vedenie NASA zamietlo aj z obavy, že by prípadný neúspech (čo v kozmonautike s veľkou pravdepodobnosťou znamená smrť) mohol úplne ochromiť ďalší americký kozmický vývoj.

Vážne sa o možnosť znovu vzlietnuť k hviezdam začal zaujímať v júni 1997, keď ponúkol NASA, že by bol vhodnou osobou na sledovanie vplyvu beztiažového stavu na starých ľudí. Úrad mu to nakoniec po sedemmesačnom váhaní schválil.

Glennova deväťmesačná misia v raketopláne Discovery na prelome októbra a novembra 1998 vyvolala okrem nadšených reakcií i niektoré nesúhlasné.

Paradoxne aj preto, že kozmonaut bol na svoj vysoký vek vo skvelej fyzickej forme, takže podľa kritikov nebol správnou osobou, ktorá by bola vhodným meradlom na platné porovnanie účinkov starnutia na pozemšťanov a na kozmonautov v beztiažovom stavu. Glenn však dal najavo, že zásadná výhoda je na jeho strane, pretože NASA ho z lekárskeho hľadiska sledoval 42 rokov, teda od čias, keď vstúpil medzi kozmonautov.

Autor: PAVEL POKORNÝ, čtk