„Slobo“ kričí proti NATO, dvíha hlas i ukazovák, hrá sa na úbožiaka, ktorého chce Západ ukrižovať za srbskú vec, alebo sa rád vykresľuje ako bohatier, ktorý sa postavil proti tomu, čo sám označil za západnú propagandu. Lepšiu taktiku si ani nemohol zvoliť. Cieľom jeho stratégie je zhodiť vinu na iných. Robil to od svojho nástupu k moci začiatkom 90. rokov. Rozdiel je v tom, že teraz jeho reči sleduje celý svet.

Miloševič sa pokúša presvedčiť diváka, že skutočným pôvodcom juhoslovanského nešťastia je NATO a Západ. Za zbesilosti srbských bánd v Chorvátsku je tak podľa neho zodpovedné Nemecko, lebo si dovolilo uznať nezávislosť Záhrebu. Za vyčíňanie v Bosne zase zodpovedá NATO, ktoré celý etnický konflikt podľa Miloševiča podnietilo. A Kosovo je výplodom západného sprisahania proti Srbsku.

Miloševičova lekcia „srbskej histórie“ nie je určená porote. Exprezident hovorí k svojim srbským stúpencom. Viac ako na úspechu u poroty mu záleží na ovplyvňovaní verejnej mienky. A pokiaľ možno, nielen v Srbsku, ale aj kdekoľvek inde na svete.

Tým, že obžalobu označil za obvinenie všetkých Srbov vo svojej domovine, zabodoval. Až štyridsať percent Srbov podľa BBC jeho prejav ocenilo a označilo ho za víťaza. Iba sedem percent prejav odsúdilo.

Ponúkajú sa preto hneď tri otázky: do akej miery sú Srbi ochotní priznať si vinu, do akej miery o zločinoch vykonaných v mene svojho národa vedeli a do akej miery ich zverstvá vojen zaujímali. Ak si vinu nepriznajú, potom bude časť Srbov stále vnímať Miloševičov proces ako proces proti celému Srbstvu a niektorí (i za hranicami) aj ako proces proti celému Slovanstvu.

Úplne inak vidia jeho prejavy obete balkánskych konfliktov. V Bosne napríklad mnohí nechápu, prečo má Miloševič toľko mediálneho priestoru. Priame obete, ako napríklad tie, ktoré prišli o svojich blízkych v Srebrenici, kde srbské bandy vyvraždili osemtisíc ľudí, sa na proces pozerajú ľahostajne. Cítia zadosťučinenie za to, že Miloševič stojí pred súdom. Už dávno však rezignovali, keďže jeho uväznenie im blízkych nevráti. Vari najlepšie tento postoj pre korešpondenta španielskeho denníka El País opísal známy bosnianskosrbský novinár Gojko Berič zo sarajevského denníka Oslobodjenje. Berič, ktorý prežil sarajevské ostreľovanie od „vlastných“ - srbských jednotiek hovorí, že neexistuje žiadny tribunál, ktorý by dosiahol rovnováhu medzi spravodlivosťou a zločinom. Ak by na svete existovala spravodlivosť, tak by podľa neho Miloševič iba za Srebrenicu odvisol osemtisíckrát.