1900 -- v Hodruši-Hámroch sa narodil básnik, prekladateľ, učiteľ, evanj. kňaz Emil Boleslav Lukáč, výrazný predstaviteľ básnického neosymbolizmu. Študoval evanj. teológiu a filológiu v Bratislave, Paríži a Lipsku. V tomto období napísal prvé verše, prekladal z modernej francúzskej a maďarskej poézie. Ako kňaz pôsobil len krátko, od r. 1926 začal učiť slovenský jazyk na Hudobnej a dramatickej akadémii a dievčenskom gymnáziu v Bratislave. Bol redaktorom viacerých novín a časopisov: Mladé Slovensko, LUK, Slovenské smery, Tvorba. V r. 1933-39 tajomník Spolku slovenských spisovateľov, 1936-39 poslanec Národného zhromaždenia v Prahe a Slovenského snemu v období Slovenského štátu. Do r. 1950 pracovník Povereníctva školstva a osvety, neskôr pracovník v Literárnom múzeu Janka Jesenského a od r. 1965 tlačiarenský korektor. Po r. 1948 padol do nemilosti a do poézie sa vrátil až pol. 60. rokov. Na jeho básnickú tvorbu vplývalo hlboké kresťanské založenie a priateľstvo s Vladimírom Royom. Básnické zbierky: Spoveď, Dunaj a Seina, Hymny k sláve Hosudarovej, O láske neláskavej, Križovatky, Spev vlkov, Elixír, Bábel, Moloch, Óda na poslednú a prvú, Srdce pod Kaukazom. Napísal libreto k opere Viliama Figuša-Bystrého Detvan. Zomrel 14. septembra 1979 v Bratislave.
1972 -- v Benátkach zomrel americký básnik Ezra Pound, spolu s T. S. Eliotom hlavný predstaviteľ modernizmu. Začiatkom 20. stor. sa stal iniciátorom básnického smeru imagizmu. Ako redaktor mal významný podiel na definitívnom texte básne T. S. Eliota Pustatina a snažil sa vo Veľkej Británii a v USA presadiť Joyceov román Odysseus. Celoživotným dielom sú Cantos (Spevy), voľne radený cyklus 117 básní vo voľnom verši na mytologické a historické témy. V r. 1908-45 a po r. 1958 žil v Európe. Narodil sa 30. októbra 1885 v meste Hailey, Idaho.
