Aja Vrzáňová a Ivan Mauer: s dvojnásobnou majsterkou sveta z polovice 20. storočia sa po rokoch emigrácie slovenský tréner, vedec a historik znova stretol na bratislavských ME 2001. ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP
"Zvoľ si nového trénera," nakázali Karolovi Divínovi po tom, ako sa jeho otec v päťdesiatom šiestom rozhodol odísť do penzie a privyrábať si trénovaním krasokorčuľovania v milovanej rodnej Budapešti. Oslovil Ivana Mauera, s ktorým rok predtým reprezentoval Československo na európskom šampionáte: "Vezmeš si ma na starosť?"
Divín mal čosi vyše dvadsať. Mauer len o desať rokov viac. "Dobre, Karči," pritakal mu.
Dnes sú obaja o pol storočia starší. Minulý týždeň v Mauerovom vrakunskom dome prespomínali deň a noc. Hostiteľ oslávil v sobotu osemdesiatku.
"Najplodnejšie z našej spolupráce boli diskusie mimo ľadu," tvrdí strieborný medailista olympiády 1960 a dvojnásobný európsky šampión. "Skús skoky so zadržiavanou rotáciou, sú efektné," nahováral ma Mauer. ,,Chvíľu trvalo, kým ma presvedčil, ale neoľutoval som."
Mauer bol a aj je vášnivý diskutér. Krasokorčuliarsky fanatik. "Od pätnástich rokov až dodnes som v tomto športe až po uši," priznáva.
Ja a funkcionár? Volovina!
Mal toľko zverencov, ako žiaden krasokorčuliarsky tréner sveta. Viac ako pretekárov bolo trénerov. V troch cykloch trojročných trénerských škôl v Československu prešli jeho rukami vyše sedemdesiati "jednotkári". Ďalšie desiatky vyškolil na stážach v zahraničí, najmä v Nemecku a Škandinávii. Všetci dokopy sa so svojimi zverencami pričinili o dvadsať európskych a desať svetových titulov.
"Krátko po vojne som sa z novín dozvedel, že ma vymenovali za šéfa slovenského zväzu. Ja chcem korčuľovať, nie funkcionárčiť, povedal som im," spomína. Keď mu o štvrť storočia núkali post šéfa československého krasokorčuľovania po chorľavejúcom nadšencovi Emilovi Skákalovi, zareagoval: "Väčšiu volovinu spraviť nemôžete."
Mauer potreboval byť aspoň za mantinelom, ak už nie priamo na ľade. Najradšej s kamerou. Nechal si ju prerobiť na vyššie obrátky a vymyslel spôsob, ako merať rýchlosť pohybu krasokorčuliarov vo vzduchu počas skokov. Od potomkov legiend, ako Salchow či Schäfer, zozbieral unikátny filmový materiál ešte zo začiatku minulého storočia. Štúdium osemdesiatich kilometrov vlastnoručne nakrúteného filmu a nadväzné prepočty a výskumy mu umožnili postaviť krasokorčuľovanie na vedeckú bázu.
Varoval divu Wittovú
Pre svetovú úniu nakrútil, v domácom improvizovanom štúdiu vo Vrakuni zostrihal, ozvučil a nahovoril 29 hodinových filmov o histórii krasokorčuľovania. V nich vysvetlil aj to, prečo Kanaďan Donald Jackson fenomenálne skáče: prvý a možno dodnes jediný dokázal ,,stráviť" vo vzduchu takmer celú sekundu. Aj to, prečo ,,jeho" Karol Divín fenomenálne kreslí povinné cviky: bol založením pokojný vyrovnaný typ s prevahou pomalších, no vláčnych svalových vlákien.
,,Divínov otec mal tiež krásne držanie tela, podobne ako jeho syn," pripomína Mauer. ,,Viaceré schopnosti sú limitované genetickými vlastnosťami a, žiaľ, niektoré z nich sa nedajú výrazne ovplyvniť tréningom. Ak, tak len do určitého veku."
Svetová korčuliarska federácia Mauerovi ako prvému vedcovi udelila svoje najvyššie vyznamenanie: Häslerovu medailu. Nemecké médiá ho titulovali ,,pápež sveta krasokorčuľovania". Zvlášť po tom, ako krasokorčuliarsku "divu" Katarinu Wittovú pred lillehammerskými zimnými Hrami 1994 odhováral od návratu na olympijský ľad. "Skončíš siedma a budeš sklamaná," varoval ju. Ale nedala si povedať. Uhádol. ,,Ja si nemôžem dovoliť hádať - musím vedieť," usmieva sa.
Fenomenálnej Wittovej trénerke Jutte Müllerovej svojho času pohrozil, že ju nechá prepadnúť. Dodnes mu posiela pohľadnice, ktoré podpisuje: Tvoja ,,najlepšia" žiačka Jutta.
Docentom na prahu dôchodku
"Človek je schopný robiť naraz až pätnásť činností, ale väčšinu neuvedomelo. Krasokorčuľovanie však vyžaduje uvedomelý športový výkon spojený s umeleckým výkonom. Naraz zapojiť telo aj dušu, a to na korčuliach, na ktorých dotyková plocha s ľadom je jeden štvorcový centimeter," pripomína reálie expert s očividným obdivom ku všetkým, ktorí to zvládnu na majstrovskej úrovni.
Láska a pokora musia byť podľa neho neodmysliteľnou súčasťou vzťahu k športu. "Divín ani vo svojej najslávnejšej ére nepokladal za poníženie robiť mi demonštrátora," pripomína Mauer. Len v dobrom spomína aj na talentovaného Mariána Filca, ktorý doma istý čas vyrovnane súperil so slávnym Ondrejom Nepelom. ,,Ešte aj za doktormi s ním chodíš, so svojimi deťmi nevieš, vyčítali mi doma - a mali pravdu," uznáva.
V zahraničí Mauera oslovovali profesor už vtedy, keď nebol ani docentom. Habilitoval až v dôchodkovom veku, keď mal šesťdesiatjeden. "Nebol som v strane," krčí plecami. "A odmietol som aj návrhy na spoluprácu s eštébé. Mám o tom dôkazy z Ústavu pamäti národa."
Na osemdesiatnika sa drží obdivuhodne. ,,Azda ma ešte sily neopustia - rád by som po svetovej spracoval aj slovenskú históriu krasokorčuľovania," nádejá sa.
Ivan Mauer
Narodený: 29. októbra 1925 v Turčianskom Svätom Martine
Krasokorčuliarska kariéra: jedenásty na ME 1955, dvanásťnásobný majster Slovenska (1944-56)
Kto boli (o.i.) jeho zverenci: Karol Divín, Marián Filc, Peter Bartosiewicz, Jindra Kramperová, Lýdia Bezáková.
Kto uňho (o.i.) vyštudoval: Jutta Müllerová, Inge Wischnewská, Heinz Linder, Stanislav Pechar, Ondrej Nepela.
Krasokorčuliarska legenda Karol Divín, prvý zverenec Ivana Mauera. FOTO - ČTK
