BRATISLAVA - Slovensko môže v eurozóne čakať na svojich susedov dlhšie ako rok. Pôvodne sa predpokladalo, že Česko, Poľsko a Maďarsko zavedú jednotnú európsku menu v roku 2010 - teda rok po Slovensku. Dnes je už však viac-menej jasné, že Maďarsko sa nedokáže včas vyrovnať s vysokým rozpočtovým deficitom. Politické riziká sa začali objavovať aj u našich severných susedov. Môže sa tak stať, že niektorých našich susedov predbehne dokonca aj ambiciózne Chorvátsko, ktoré by rado vstúpilo do únie v roku 2009 a zaviedlo euro tri roky nato.
Favorizované Slovensko
Finančné trhy spomedzi stredoeurópskych krajín jednoznačne favorizujú Slovensko ako štát, ktorý zavedie euro ako prvý. Z ankety, ktorú denník SME urobil medzi šiestimi analytikmi, vyplýva, že ekonómovia vidia v priemere viac ako 80-percentnú šancu, že v roku 2009 naozaj začneme platiť jednotnou menou. "Z politického hľadiska je možné, že množiacich sa signálov o odsúvaní termínu v okolitých krajinách by sa mohli chytať aj niektoré euroskeptickejšie slovenské politické strany," pripustil Viliam Pätoprstý z UniBanky. Zároveň však dodal, že momentálne sa táto možnosť nejaví ako priveľmi pravdepodobná.
Politické riziko, že by prípadná budúca vláda mohla zmeniť smer a revidovať oficiálnu politiku zavádzania eura, je podľa ankety menej ako 30-percentné. Ak by mal byť príčinou prípadného omeškania zavedenia eura ekonomický vývoj, tak podľa ekonómov to bude najskôr preto, že by sme nestihli dostatočne rýchlo znížiť infláciu pod hranicu stanovenú tzv. maastrichtskými kritériami. V tom čase by sme pritom aj tak mali mať najpomalší rast cien z celej Visegrádskej štvorky. Oveľa menší problém vidia analytici v ďalších kritériách, ktoré zatiaľ Slovensko neplní - v znižovaní deficitu verejných financií a udržaní kurzovej stability.
Ak by sa malo zavedenie eura odložiť, bude to s najväčšou pravdepodobnosťou práve z politických dôvodov. Hoci tieňový minister financií Smeru Igor Šulaj nedávno v Slovenskom rozhlase povedal, že "Maastrich je pre nás posvätný", ministerstvo financií mu veľmi neverí. Poradca ministra Peter Papanek reagoval tým, že "vyhlásenie pána Šulaja je síce fajn, ale jeho predseda Fico si za vzor vybral českú sociálnu demokraciu, ktorá nemá problém zadlžovať budúce generácie". Miroslav Šmál z Poštovej banky si však veľké starosti nerobí, lebo po voľbách bude pravdepodobne opäť pri moci koalícia viacerých strán a nie všetky by sa zrejme stotožnili so zrušením plánu zaviesť euro v roku 2009.
Krátkodobá výhoda
Zatiaľ čo bude Slovensko niekoľko rokov čakať na svojich susedov, kým ho dobehnú v zavádzaní eura, môže z toho čerpať isté výhody. "Zahraničné subjekty by určite lákalo, že u nás im nehrozí riziko straty vyplývajúce z kurzových rozdielov. Mohli by sme z toho istý čas ťažiť v zahraničnom obchode, pri lákaní investícií, ale aj v oblasti služieb," povedal Pätoprstý.
Róbert Prega z Tatra banky dodáva, že výhoda v zahraničnom obchode by bola práve najmä voči okolitým štátom. Ich meny by sa totiž vzhľadom na naše euro zrejme mali tendenciu posilňovať, čo by bolo vhodné pre našich vývozcov.
"Slovensko by bolo vďaka euru a európskym úrokovým sadzbám krátkodobo lacnejšie, čo znamená, že by mohlo byť mierne atraktívnejšie pre investorov a dlžníci sa budú mať lepšie ako sporitelia," povedal šéfekonóm ING Ján Tóth. Pripomenul však, že pre investorov sú oveľa dôležitejšie veci ako vzdelanostná štruktúra, daňové prostredie, trh práce, vymáhateľnosť práva a byrokracia.
Maastrichtské kritériá
1. Verejný dlh: Deficit verejných financií nesmie byť vyšší ako 3 percentá hrubého domáceho produktu a celkový verejný dlh nesmie prekročiť 60 percent hrubého domáceho produktu. Slovensko zatiaľ plní druhú časť tohto kritéria. Deficit zníži do roku 2007.
2. Cenová stabilita: Rast cien nesmie byť rýchlejší ako priemer troch štátov s najnižšou infláciou zvýšený o 1,5 percentuálneho bodu. Slovensko plánuje plniť toto kritérium v roku 2007.
3. Úrokové sadzby: Dlhodobé úrokové sadzby môžu byť najviac dva percentuálne body nad priemerom troch štátov s najnižšou infláciou. Slovensko už toto kritérium plní.
4. Kurzová stabilita: Národná mena môže počas dvoch rokov kolísať od daného kurzu oproti euru najviac o 15 % na obe strany. Slovensko preukáže kurzovú stabilitu počas obdobia ERM2 asi od júla 2006 do júla 2008. Neočakávajú sa problémy so splnením tohto kritéria.
FOTO
