Najmä občianski aktivisti zákon považujú za jeden z najvýznamnejších, lebo vďaka nemu neraz odhalili pochybné narábanie s verejnými peniazmi a často sa im podarilo odvrátiť nekalé rozhodovanie úradov. Novela je podľa Petra Wilflinga zo združenia Občan a demokracie "nesporným prínosom pre občanov".
Samospráva je naopak nespokojná. Združenie miest a obcí Slovenska tvrdí, že podľa novely sa budú musieť zverejňovať platy všetkých zamestnancov obcí, čo je podľa hovorkyne Oľgy Gáfrikovej v rozpore s ich právom na ochranu osobných údajov.
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic, ktorý novelu navrhol, to považuje za klamlivý argument. Tvrdí, že sa to bude týkať len vedúcich zamestnancov. Verejnosť má podľa Lipšica právo vedieť, aký má príjem ten, kto je platený z peňazí daňovníkov.
Lipšic po hlasovaní povedal, že je veľmi rád, že takéto zákony podporuje aj opozícia, lebo "nejde o právne normy pre koalíciu či opozíciu, ale pre ľudí".
Verejnosť bude mať právo zúčastniť sa na rokovaní obecného zastupiteľstva, aby sa dozvedela, akú odmenu starosta má dostať. Dnes im to zastupiteľstvo nemusí dovoliť.
Aj v bratislavskej Rači, kde verejnosti na takéto rokovanie prístup viackrát znemožnili, budú musieť otvoriť dvere. Starosta Pavol Bielik, obžalovaný z brania úplatku, povedal, že novelu infozákona "bude akceptovať".
"Infozákon je základný nástroj aktívneho občana. Je to prakticky jediný zákon, ktorým občan môže zadávať úlohu byrokratickému aparátu, nie naopak," povedal Juraj Smatana z Klubu Strážov operujúceho v Považskej Bystrici.
Úradníkom budú za nerešpektovanie infozákona hroziť sankcie, pokuta do 50-tisíc korún alebo aj zákaz činnosti až na dva roky.
Pred mesiacom parlament prijal aj iný dôležitý zákon na kontrolu samosprávy. Vtedy 111 hlasmi zmenil ústavu, aby Najvyššiemu kontrolnému úradu umožnil kontrolovať, ako obce a samosprávne kraje hospodária so všetkým, čo im patrí.
Čo sa novelou infozákona zmení
* Štát, obec či samosprávny kraj budú povinné zverejniť aj to, komu predali či prenajali nejakú nehnuteľnosť vrátane bytov a nebytových priestorov a hnuteľnú vec, ktorej nadobúdacia cena bola vyššia ako 20-násobok minimálnej mzdy (to po väčšinu budúceho roka bude 138-tisíc korún).
* Rokovanie o použití verejných peňazí na platy či odmeny funkcionárov či členov orgánov obce (samosprávneho kraja) zastupiteľstvo nebude môcť vyhlásiť za neverejné. Za zatvorenými dverami zastupiteľstvo nebude môcť rokovať ani o nakladaní s majetkom obce (samosprávneho kraja), najmä o jeho prevode na niekoho.
* Dnes žiadosť úrad vybaví najneskôr do 10 dní od jej podania alebo od odstránenia jej nedostatkov. Zo závažných dôvodov - napríklad vtedy, ak treba dať dohromady viac oddelených alebo odlišných informácií - lehotu možno predĺžiť najviac o 10 dní. Od budúceho roka by žiadosť úrady mali vybaviť najneskôr do 8, respektíve 16 pracovných dní.
* Keď vlani parlament prijal zákon o dohľade nad finančným trhom, infozákon zmenil tak, že k orgánom, o ktorých rozhodovaní sa čiastočne alebo vôbec neinformuje (súdy a orgány činné v trestnom konaní), priradil úrady. To by znamenalo, že od 1. januára 2006 široká verejnosť prestane mať prístup k informáciám v podstate o všetkom, čo úrady robia. Včera prijatou novelou sa táto - ešte neúčinná - zmena odstránila, takže napríklad nazrieť do neuzavretého úradného spisu bude stále možné. (joč)
