Renáta s manželom sú štyri roky manželmi a túžia po dieťati. Po posledných lekárskych vyšetreniach vysvitlo, že manžel je neplodný.
Bol to pre nich oboch veľký šok, viac však preňho, pretože z dvojice bol on ten, ktorý vždy sníval, ako raz budú mať deti. Renáta by chcela podstúpiť oplodnenie cudzím darcom, manžel ju však prekvapil. Povedal jej, že si nie je istý, či sa dokáže zmieriť s touto predstavou. Bol by radšej, keby si za takejto situácie dieťa adoptovali. Renáta nezavrhuje ani túto cestu, no keď je možnosť, aby otehotnela a dieťa vynosila, chce to skúsiť.
Má pocit, že manžel ju asi nemá dosť rád, keď chce radšej úplne cudzie dieťa, než dieťa, ktoré by malo s polovice jej krv, gény. Pre ňu by nebol problém, keby manželove spermie oplodnili cudzie vajíčko, darcovskej spermii neprikladá vôbec význam. Nevie, ako sa zachovať.
Má na manžela tlačiť a dúfať, že si k bábätku predsa len nájde otcovský vzťah, alebo mu ustúpiť, vzdať sa šance na materstvo a pokúsiť sa namiesto umelého oplodnenia o adopciu? Riešili ste podobnú dilemu?
Aké máte skúsenosti s adopciou a umelým oplodnením?

Napíšte vaše skúsenosti. Niektoré príspevky uverejníme v prílohe VÍKEND. Môžete nám ich posielať aj na adresu: vikend@sme.sk