Komisár Špidla chce podporiť mobilitu Európanov. FOTO - REUTERS
Brusel navrhol zlepšiť podmienky pre prenos doplnkových dôchodkových práv Európanov, ktorí menia prácu alebo sa sťahujú do iného štátu únie. Nové pravidlá by mali oceniť aj Slováci, ktorí pracujú v niektorej z krajín, kde funguje forma zamestnaneckého pripoistenia na dôchodok. Ten je založený na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom a osvedčil sa v niektorých starých členských štátoch EÚ, hlavne vo Francúzsku, Nemecku, Belgicku či vo Švédsku.
Európska komisia vo svojej novej direktíve navrhla, že štáty by mali zaviesť také podmienky, aby ľudia, ktorí zmenia svoju doplnkovú dôchodkovú schému alebo sa presťahujú, neprišli o to, čo si dovtedy nasporili. Komisár pre sociálne veci Vladimír Špidla argumentuje, že tento krok podporí mobilitu Európanov v rámci únie.
Slovensko, podobne ako väčšina ostatných štátov strednej a východnej Európy, však nemá vytvorený systém zamestnaneckých foriem pripoistenia alebo len v minimálnej miere ako napríklad Poľsko. Podľa Mareka Lendackého zo slovenského ministerstva práce sa nová smernica nebude vzťahovať na doplnkové dôchodkové sporenie zavedené u nás po dôchodkovej reforme. "Schválením reformy sme zároveň zrušili tento model pripoistenia, ktorý dovtedy na Slovensku existoval, lebo sme ho považovali za menej transparentný. Náš nový systém je založený na princípe priamej dohody medzi jednotlivcom a doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, nie na základe vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom," povedal Lendacký.
Zadné dvierka k harmonizácii daní?
O prenosnosti dôchodkových práv sa v únii diskutovalo už pätnásť rokov a podobné pravidlá ako pri doplnkovom pripoistení platia aj v prípade dôchodkov, ktoré vypláca štát. Existuje však mnoho sporných prípadov v otázke zdaňovania penzie u Európanov, ktorí počas svojho života pracovali a odvádzali dane vo viacerých krajinách a neskôr v jednej z nich čerpajú svoj dôchodok. Podľa Jorga Mortensena, experta z Európskeho centra pre európske politiky, konečným riešením problémov, ktoré pritom vznikajú v dôsledku odlišných daňových systémov v členských štátoch, by bola ich harmonizacia. Proti tomu však v únii existuje silný odpor v krajinách ako Británia, Írsko, ale aj Slovensko či Estónsko.
"Tieto otázky sú veľmi sporné, lebo poukazujú na konflikt medzi právom Európanov na slobodný pohyb v rámci únie a zároveň národnými právomocami v otázke daní," povedal. Alternatívou voči politicky momentálne takmer nemožnej harmonizácii by podľa neho mala byť väčšia spolupráca a transparentnosť medzi národnými daňovými úradmi.
Autor: LUCIA KUBUŠOVÁ, Brusel
