svojich krajanov zrejme nevedia. Ministerstvo obrany o cintoríne nemá žiadne oficiálne záznamy od roku 1930, keď boli pozemky aj s cintorínom prevedené z majetku štátnych lesov do majetku štátu a ich správcom sa stala vojenská správa. "Cintorín oficiálne neexistoval, preto nebolo možné vlády informovať," hovorí Martina Kompanová z tlačového oddelenia ministerstva obrany.

Cintorín v Trenčíne-Zábraní založila rakúsko-uhorská armáda pravdepodobne v máji roku 1915. Do roku 1918 tam pochovávali vojakov, ktorí zomreli vo vojenskom špitáli v Trenčíne. Podľa vojenského historika Štefana Androviča bola počas prvej svetovej vojny v Trenčíne veľká vojenská nemocnica, kde boli sústredení najmä vojaci nakazení rôznymi infekčnými chorobami, ale aj zranení priamo z frontu. "Aby sa prípadná infekcia nerozšírila medzi civilné obyvateľstvo, po dohode s armádou boli zosnulí pochovávaní mimo mesta," povedal.

Prevažná časť pozostatkov zosnulých vojakov bola pravdepodobne v 20. rokoch minulého storočia exhumovaná a pochovaná na mestskom cintoríne v Trenčíne pod Juhom. Na tomto cintoríne je dodnes zachovaných asi 280 hrobov vojakov z územia Balkánskeho polostrova, prevažne srbskej národnosti. Srbský cintorín vznikol sústredením pozostatkov vojakov pôvodne pochovaných na mestskom cintoríne, v Zábraní a v neďalekej obci Adamovské Kochanovce.

Na cintoríne v Zábraní, kde sa dá dostať iba veľmi ťažko a so špeciálnym povolením, keďže v jeho tesnej blízkosti sa nachádzajú muničné sklady, sú dnes prevažne už iba moslimské hroby. Podľa Androviča sú ľahko identifikovateľné najmä kvôli "moslimským symbolom a orientáciou pochovávania hlavou na východ". Koľko ľudí je v súčasnosti na moslimskom cintoríne pochovaných, na ministerstve obrany nevedia. "Správa majetku ministerstva obrany vyvinie iniciatívu o zameranie tohto objektu. Na základe zákona o vojnových hroboch bude určený subjekt zodpovedný za údržbu a správu tohto cintorína," uviedla na otázku SME o budúcnosti cintorína Kompanová. MICHAL PIŠKO

Podľa údajov z katastrálneho listu z 20. rokov minulého storočia bolo na vojenskom cintoríne pochovaných 771 vojakov. Zoznam Vojenského historického ústavu uvádza 338 vojakov ČSR, 24 Talianov, 112 Maďarov, 4 Nemcov, 54 Poliakov, 11 Rakúšanov, 122 Rumunov, 86 Rusov, 17 Turkov a 3 neznámych. Okrem toho ústav disponuje samostatným zoznamom 153 občanov Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. (mp)