financií zaplatiť banke približne 660 miliónov korún," vyhlásila sudkyňa Ivona Hrčeková. Konkurzný správca Devín banky si pôvodne si od štátu nárokoval za deblokácie 2,5 miliardy.
"Verdikt okresného súdu je pre nás neprijateľný. Určite sa odvoláme v plnom rozsahu," reagoval poradca ministra financií Peter Papanek. Rezort financií má zatiaľ k dispozícii len zápisnicu z pojednávania, v ktorej nie je odôvodnenie rozsudku. "Nevieme teda, z čoho sudkyňa vychádzala," pokračoval Papanek.
Devín banka zažalovala pred šiestimi rokmi ministerstvo financií za nesplnenie záväzku vyplatiť jej dohodnutú odmenu za deblokácie ruského dlhu vo výške 2,5 miliardy korún. Odvolávala sa na zmluvu, ktorú v súvislosti s deblokovaním ruského dlhu s ministerstvom uzavrela. Za splnenie úlohy v súlade s dohodnutými podmienkami mala banka dostať odmenu.
Konkurzný správca banky pri minuloročnom pojednávaní nemal k dispozícii dokumenty, ktoré by potvrdili a objasnili, či sa deblokácie uskutočnili, alebo nie. Rezort financií už vtedy informoval, že Devín banka nevykonala smerom k deblokácii absolútne nič, aby si nárokovala odmenu 2,5 miliardy korún.
Rezort financií od počiatku súdneho konania zastával názor, že mandátna zmluva z roku 1996 sa týkala iba aktivít, ktorými mala Devín banka zabezpečiť urýchlenie splatenia ruského dlhu. Toto splácanie bolo medzi Ruskou federáciou a Slovenskou republikou dohodnuté na základe medzivládnej dohody z roku 1994 a z nej vyplývajúceho splátkového kalendára.
"Takéto splnenie povinností z mandátnej zmluvy Devín banka nikdy neuskutočnila, práve naopak," zdôraznil Papanek. Devín banka podľa stanoviska ministerstva nielenže nezabezpečila urýchlenie splácania ruského dlhu, ale po podpísaní mandátnej zmluvy roku 1996 sa Ruská federácia dostávala do omeškania splácania svojho dlhu aj v zmysle splátkového kalendára.
Najväčšími veriteľmi skrachovanej Devín banky sú Fond ochrany vkladov a ministerstvo financií, s ktorým sa paradoxne banka súdila. (sita)
