BRATISLAVA - Slovensko pomaly stráca svoj prívlastok zemiakárska veľmoc. Oproti 70. rokom, keď bolo vysadených viac ako stotisíc hektárov, sú dnes zemiaky na zhruba 20 tisícoch hektárov. Pestovanie zemiakov sa presunulo z hornatých polôh na Záhorie. Alternatívou pre poľnohospodárov môžu byť olejniny.

"Zemiaky sa nevyplatí pestovať. Dotácie sú nulové a konkurencii zo zahraničia čeliť nestíhame. Pred časom sme zemiaky pestovali na 30 hektároch, tohto roku na štrnástich. Budúci rok ich možno nevysadíme vôbec," povedal predseda poľnohospodárskeho družstva Dovalovo na strednom Slovensku Jozef Cibula.

Ústup zemiakov pripisujú poľnohospodári západnej konkurencii, aj zlodejom na východe. "Časť hektárovej výmery sa dostala na západ Slovenska, na Záhorie. Rastie dovoz lacných zemiakov zo zahraničia, čím sa tlak obchodných reťazcov na ceny zvyšuje," zhrnul hlavné príčiny miznutia zemiakových polí zo Slovenska šéf agrokomory Ivan Oravec.

Kvalita našich zemiakov je podľa farmárov vynikajúca. Tvrdia, že napriek tomu ich cenou valcujú nekvalitné lacnejšie zemiaky. "Výkupné ceny sú pod výrobnými nákladmi," posťažoval si Oravec.

V reťazcoch sa zahraničné zemiaky totiž predávajú po štyri alebo päť korún za kilo, ale výrobné náklady presiahnu šesť korún. Podľa Oravca ide o plánovanú deštrukciu slovenských farmárov.

Poľnohospodárom neostáva nič iné ako sa prispôsobiť. Zlatou baňou pre nich môžu byť olejniny - repka a slnečnica. Ich osevné plochy sa za uplynulých pätnásť rokov viac ako strojnásobili. K záujmu o tieto komodity prispieva dopyt zo strany výhradného výkupcu, ktorým je Palma-Tumys. Napríklad spotreba repky na výrobu metylesteru, repkového oleja, ktorý sa používa na výrobu bionafty, by mala podľa správy Výskumného ústavu poľnohospodárstva a potravinárstva

vzrásť na 90-tisíc ton, kým v sezóne 2004/2005 to bolo iba 62-tisíc ton.

Oproti vlaňajšku sa majú osevné a zberové plochy olejnín na Slovensku ešte zvýšiť. Zberová plocha by mala vzrásť z vlaňajších 196,7 tisíca na 201,1 tisíca. Priemerná hektárová úroda však zrejme klesne a celková produkcia olejnín by tak mala podľa prognóz dosiahnuť v tomto hospodárskom roku spolu 435-tisíc ton olejnín, čo predstavuje pokles o 9 percent. Viac ako 40 percent, 182,3 tisíca ton pritom ide na export. (ip, čtk)