Dnes môže byť najvyššia podpora takmer 17-tisíc korún. Koľkým ľuďom sa "kráti", však Sociálna poisťovňa podľa hovorkyne Vladimíry Pôbišovej nesleduje. FOTO - ARCHÍV TASR

BRATISLAVA - Dávka v nezamestnanosti nebude mať od budúceho roku hornú hranicu. Každý bude pol roka dostávať polovicu svojej mzdy za posledné tri roky.

Dnes môže byť najvyššia podpora takmer 17-tisíc korún. Koľkým ľuďom sa "kráti", však Sociálna poisťovňa podľa hovorkyne Vladimíry Pôbišovej nesleduje.

V zásade ide o to isté, o čo pri dôchodkoch. Spočiatku tzv. úplnú zásluhovosť štát obmedzuje, a keď podľa politikov nadíde ten správny čas, uvoľní ju.

Pri dôchodkoch zásluhovosť ministerstvo práce odôvodňuje tým, že niekdajší spôsob výpočtu "dôchodky nivelizoval a mal demotivačný charakter".

Spôsob výpočtu dávky v nezamestnanosti ekonóm Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka nepovažuje za správny. Pri poistení v nezamestnanosti má podľa neho zásluhovosť celkom opačný ako motivačný účinok, pretože tým, ktorých štát štedro podporuje, sa neoplatí hľadať zamestnanie. "Ak niekto ako podporu v nezamestnanosti dostáva 7-tisíc korún a dostane ponuku zamestnať sa za 8-tisíc, tak ju asi neprijme."

Ani oproti minimálnej mzde dávka neraz nie je oveľa nižšia. V septembri bola priemerná výška dávky 5766 korún, čo bolo len o 734 korún menej ako minimálna mzda.

Hovorca ministerstva práce Martin Danko pripomína, že osoh z poistenia v nezamestnanosti je časovo obmedzený a môže ho mať iba ten, kto bol zamestnaný. "Je teda prirodzené, že by mal dostávať istý čas sumu, ktorá odzrkadľuje jeho predchádzajúci príjem, a to, čo z neho platil do systému sociálneho poistenia." Že človek, ktorý predtým pracoval, dostáva šesť mesiacov zo svojej mzdy polovicu, ministerstvo nepovažuje za "motivačné".

Poistenie v nezamestnanosti sa však od ostatných poistení líši. Zo starobného poistenia budú mať raz osoh v podstate všetci (vo forme starobného dôchodku), o invalidnom ani nemocenskom poistení zasa nik nemôže tvrdiť, že sa mu nikdy nezíde, lebo keď invalidita alebo ochorenie nečakane príde, človek veľa nenarobí.

Poistenými v nezamestnanosti sú však aj takí, ktorí by v prípade straty zamestnania nikdy "na podpore" neboli, lebo by sa hneď nato zamestnali. Okrem toho, keď človek dostane výpoveď, ešte si - na rozdiel od invalidity alebo ochorenia - môže pomôcť.

Nečudo, že poistenie v nezamestnanosti má aj oponentov. Najnovšie ministerstvo hospodárstva odporúča zvážiť "možnosti jeho zrušenia", prípadne ho - podľa vzoru starobného dôchodkového sporenia - nahradiť "systémom osobných účtov", teda tak, že "po nasporení dostatočnej sumy by zamestnanec nemusel viac tieto odvody platiť". Píše o tom v poslednej správe o stave podnikateľského prostredia na Slovensku.

Dávka v nezamestnanosti

Podmienky nároku na dávku

Nárok na dávku niekto má, ak najmenej tri z posledných štyroch rokov, kým ho nezaradili do evidencie nezamestnaných, bol poistený v nezamestnanosti.

Od 1. januára 2006 to má byť v jednom prípade inak. Ten, kto sa evidovaným nezamestnaným stal po skončení pracovného pomeru na určitú lehotu, má mať na dávku nárok, ak najmenej 3 roky poisteným bol od 1. januára 2002. To by znamenalo, že od istého času nárok na dávku bude mať aj niekto, kto tie 3 roky poistenia dosiahol za dlhší čas ako posledné 4 roky. Zámerom ministerstva práce je podľa jeho hovorcu Martina Danka pomôcť sezónnym zamestnancom, ktorí podľa terajšieho zákona nárok na dávku nemajú.

Dávkou človeka podporujú 6 mesiacov. Exzamestnaným na určitú lehotu sa podpora má poskytovať o 2 mesiace kratšie (4 mesiace).

Ten, koho

* v čase, keď dávku poberal, z evidencie vyradili preto, že začal pracovať, a

* do 3 rokov odvtedy zasa zaevidovali,

má nárok iba na nevyčerpanú dávku, a to v tej istej výške.

Tomu, kto dovtedy, čo ho z evidencie vyradili preto, že začal pracovať, "bol na podpore" najmenej 3 mesiace, môžu naraz vyplatiť 50 % nevyčerpanej dávky. Podmienkou je písomne o to požiadať.

Znova získať nárok na dávku človek môže najskôr po 3 rokoch, odkedy mu ten predchádzajúci vypršal, čiže odkedy mu podporu prestali poskytovať. Podmienku ministerstvo navrhuje vypustiť zo zákona, no v skutočnosti by to nebola podstatná zmena. Aj tak by totiž človek, aby nárok na podporu získal, musel byť najmenej 3 roky poistený v nezamestnanosti.

Výška dávky

Dávka predstavuje 50 % denného vymeriavacieho základu, čiže, pokiaľ ide o exzamestnanca, polovicu jeho priemernej dennej (hrubej) mzdy za 3 roky predo dňom, čo stal evidovaným nezamestnaným. No v každom prípade to tak nie je. Ešte v tomto polroku výška dávky má hornú hranicu, keď napríklad v 31-dňovom mesiaci, teda v októbri a decembri, najviac môže byť 16 935 korún. (Ak nárok na dávku vznikol v 1. polroku 2005, najvyššia môže činiť  15 373 korún.)

Od budúceho roku výška dávky nebude ohraničená, takže zásluhovosť sa bude uplatňovať v plnej miere (tzv. úplná zásluhovosť). Ak by sa v evidencii nezamestnaných ocitol niekto, kto istý čas predtým zarábal mesačne napríklad 40-tisíc korún, ako podporu by dostával 20-tisíc korún.

Dôchodky

Pri dôchodkoch sa úplná zásluhovosť má uplatňovať od roku 2007, no asi to tak nebude. Jej obmedzenie ministerstvo práce navrhuje rozvrhnúť až do roku 2012, "v záujme ochrany" ľudí s nízkym príjmom.

Dnes mnohé najvyššie dôchodky nie sú také vysoké a mnohé najnižšie také nízke, akoby boli, keby tie prvé štát "netlačil" nadol a druhé nahor. To robí prostredníctvom priemerného osobného mzdového bodu, ktorý každý poistenec má svoj.

čo je osobný mzdový bod

Osobný mzdový bod je, zjednodušene podané, podiel ročnej mzdy človeka a priemernej ročnej mzdy. Keď sa sčítajú tieto čísla od roku 1984 a súčet vydelí počtom rokov, vyjde priemerný osobný mzdový bod.

* Ak bod je väčší 3, má sa za to, že je 3.

* Ak je od 1,25 do 3, v tomto roku sa z neho zaráta 60 %; v roku 2006 to má byť 80 %, ministerstvo však navrhuje, aby to bolo 65 %, a tak ďalej až do roku 2012, keď by to bolo 95 %.

* Ak bod je menší ako 1, tak z toho, čo do 1 chýba, sa k nemu v tomto roku pripočíta

40 %; v budúcom roku to má byť 20 %, ministerstvo však navrhuje, aby to bolo 35 %, a tak ďalej až do roku 2012, keď by to bolo 5 %.

Takže v plnej miere zásluhovým by každého dôchodok mal byť od roku 2013.

(joč)