ál, ktorý prispeje k rozvoju Vysokých Tatier".
Verejnosť môže víťaznú štúdiu a štúdiu, ktorá skončila na druhom mieste, pripomienkovať do 19. novembra. Potom bude nasledovať konferencia, kde sa k pripomienkam vyjadria samotní riešitelia. Čo sa skutočne zrealizuje, závisí od obcí a samosprávnych krajov, ale Štefanec hovorí, že sa bude "osobne snažiť, aby dobré návrhy boli premietnuté do konkrétnych dokumentov".
Štúdia rozoberá, ako by v budúcnosti mali vyzerať služby, rozvíjať sa bývanie či priemysel, ktorý udrží v regióne obyvateľov a privedie vysokoškosky vzdelaných, a zároveň, ako zabezpečiť ochranu prírody v národnom parku.
Autori sa vyjadrujú aj k požiadavkám mesta Vysoké Tatry, ktoré sa ich už niekoľkokrát snažilo presadiť, najmä prostredníctvom ministerstva hospodárstva. To pripravilo zoznam lokalít, kde by sa mal znížiť stupeň ochrany prírody. Ide najmä o lyžiarske strediská pri Štrbskom plese a Solisku, v Lomnickom sedle a na Hrebienku. Aj štúdia navrhuje rozvíjať strediská a znížiť stupeň ochrany.
Na druhej strane, štúdia sa výrazne stotožňuje s návrhom zonácie, ako ju pripravila Správa TANAP-u. Tá sa k štúdii zatiaľ nevyjadruje. Jej šéf Tomáš Vančura povedal, že svoje názory zverejnia v rámci pripomienkového konania.
Mimovládni ochranári pripravujú vlastnú štúdiu. Robí ju tím ekológov, ktorý pripravil aj národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja Slovenska. Mikuláš Huba z akadémie vied hovorí, že jej podstatou bude silná jadrová zóna bez zásahov, pretože toto územie sa dnes nechráni dostatočne, ale aj rozvoj cestovného ruchu v okolí národného parku, ktorého potenciál sa dostatočne nevyužíva. Zverejnia ju v novembri.
Ekológovia sa pôvodne so svojou štúdiou chceli zapojiť do súťaže vládneho výboru, neurobili to, lebo im nevyhovovali niektoré príliš konkrétne podmienky, najmä povinnosť vyjadriť sa k návrhom samospráv na rozvoj cestovného ruchu. (haj)
