Udržať sa v sedle dokážu aj tí najlepší kovboji len niekoľko sekúnd. Rodeo, to je zábava pre kansaských fajnšmekrov. FOTO - TASR/EPA
21-ročný John vydržal na jeho chrbte sedem sekúnd. Najskôr mu odletel kovbojský klobúk a potom letel aj on. V poslednej chvíli si uvoľnil pravú ruku, ktorú si hrubým povrazom priviazal k býkovi.
Thunder sa ešte chvíľu metal, potom zahučala siréna a vbehol späť do útrob štadióna. Moderátor reve do mikrofónu whau. A takto asi 30-krát za sebou. V Kansas City bolo rodeo.
Extrémny šport
Býčie zápasy na americkom stredozápade nie sú len o býkoch a odvážnych kovbojoch. Je to jeden z najobľúbenejších športov. "Extrémny šport na extrémne veľkých a zúrivých býkoch," hovorí George Guastello II., prezident American Royal Association, ktorá všetko okolo býkov pripravuje. Kovboj musí vydržať na býkovi aspoň osem sekúnd, potom sa jeho výkon boduje. Za každý prudký pohyb zvieraťa dostáva body navyše.
Je to kultúra, životný štýl. Na štadióne je niekoľko tisíc ľudí. V kovbojských čižmách, texaskách a s klobúkom na hlave. Muži, ženy, deti.
A je to politika. Demokrati tu nemajú šancu. Rodeo volí Busha.
Irak a rodeo
Ešte pred býkmi nastúpilo na plochu 26 chlapcov. Nakrátko ostrihaní, v tričkách US Army. O pár týždňov budú v Iraku. Na obrazovkách púšťajú klip o najodvážnejších mužoch Ameriky. Je to kombinácia záberov z rodea a Iraku. Ľudia tlieskajú, chlapci stoja v pozore a pod dohľadom vojakov. Strážia ich dokonca, aj keď idú na toaletu. Počas býčích zápasov si to však asi nerozmyslia. Tu sa k nim všetci správajú ako k hrdinom. Tu Irak vyzerá len ako ďalší súboj.
Potom zapálili ohne. Na scénu prichádzajú kovboji. Modlitba, hymna. Šampión z Texasu kľačí na zemi. Pravú ruku tlačí k hrudi. Presne tak ako takmer každý na štadióne. Na chvíľu bolo vidno plešiny rangerov. Bol to jediný moment, keď zložili klobúky.
Pre cudzinca sú americké býčie zápasy nuda. Za pár sekúnd, čo sa kovboj udrží na býkovi, si ho nemožno obľúbiť. Hrdina nasadne na býka, ten ho zhodí na zem, ak má šťastie nenaberie ho na rohy a za pomoci dvoch klaunov odfučí preč. Jediný kovboj na koni, ktorý by mal zasahovať v prípade núdze, väčšinou len naprázdno točí lasom.
Chýba vzrušenie, dráma a možno aj krv. Dav však šalie podobne ako na koride, ktorú opísal Hemingway.
Dobrý terorista - mŕtvy terorista
Hneď po býkoch nastupuje country. Bielovlasý Charlie Daniels s veľkou bielou bradou hrá na husliach a gitare. A hlavne prináša posolstvá.
"Dámy a páni, teraz vám poviem niečo, čo nebudete počuť v televíznych správach a nebudete to čítať ani v novinách: vojnu v Iraku vyhrávame," hovorí Daniels, ktorý sám seba označuje za politicky nekorektného. Ďalšiu pesničku plnú kovbojov a hrdinov uvádza sloganom: "Dobrý terorista, je len mŕtvy terorista."
Tu nik nepochybuje o nominácii Harriet Miersovej na sudkyňu najvyššieho súdu, tu nik nehovorí o vyzradení tajnej agentky CIA Bushovými najbližšími spolupracovníkmi, necítiť tu prepad Bushových preferencií na rekordne nízkych 39 percent, nik nepochybuje, že Irak bol správnym rozhodnutím. Ani 26 čerstvých zverbovancov. Ešte si asi neuvedomili, že na rozdiel od kovbojov ich súboj nebude trvať len osem sekúnd.
Autor: Kansas City
