Vyzeráte na neutrálnu náladu. Pre zápasom sa množili dohady, že po Kanade bude Česko ďalším testom neprekonateľnej švédskej obrany. Existuje recept?

„Švédi viedli 2:0 a proti ich kvalitnej obrane bolo veľmi ťažké sťahovať náskok. Aj keď sme mali dobré šance, nevyšlo to. Ale ťažko niečo zvaľovať na šťastie alebo smolu. Jednoducho nám to nepadalo do bránky. Tak, ako sme prehrali, mohli sme pokojne vyhrať 2:1. Švédi veľmi dôsledne dodržiavali svoj obranný systém. V poslednej tretine sme však ich stereotyp párkrát prekukli, no v koncovke nám chýbalo šťastie. Mal ho naopak skvelý gólman Salo.“

Stačilo, aby sa puky po vašich dvoch žŕdkach odrazili do siete. Mrzí vás kopec smoly?

„Už som sa naučil nepozerať sa dozadu a pýtať sa prečo. Možno to tak malo byť a práve preto, že sme prehrali, sa neskôr dostaneme ďalej. Niekedy je prehra víťazstvom.“

Väčšina športovcov sa na olympiáde sťažuje, že vysoká nadmorská výška negatívne vplýva na ich výkonnosť. Vy?

„Teraz je už dobre, ale na ľade to bolo chvíľami kritické. Nikdy by som nepovedal, aký rozdiel je hrať tu hore, kde nemáte dosť kyslíka. Cítim sa hrozne unavený, ale viem, že väčšina hráčov je na tom ešte horšie. Je to ako perpetuum mobile. Nemôžete prestať, ak sa zastaví, je koniec.“

V zápase so Švédmi ste boli strelecky aktívnejší. Prevláda vo vás uspokojenie zo sympatického výkonu alebo sklamanie z výsledku?

„Na olympiáde sa nehrá na výkony, ale na výsledok. Dôležité je vyhrať skupinu, lebo potom je veľká šanca, že nastúpime proti víťazovi kvalifikačnej skupiny, v našom prípade by to bolo Bielorusko. Ak sa nevyhrá, je to úplne jedno, proti komu budeme hrať vo štvrťfinále. Ostatné mužstvá sú nesmierne vyrovnané. Zrejme nás čakajú Rusi alebo Fíni, lebo si myslím, že Američania svoju skupinu vyhrajú. Namiesto špekulácií nechám radšej priestor osudu.“

Ako ste oslávili v dejisku olympiády vašu piatkovú tridsiatku?

„Prakticky nijako. Po zápase s Nemeckom som sa išiel najesť a hotovo. Teraz nie je čas na oslavy. Pre mňa je to veľmi dôležitý turnaj, možno posledný, v ktorom nastúpim v českom tíme. Preto tomu všetko podriaďujem.“

Čo ste si povedali pri rozlúčke so svojim washingtonským spoluhráčom Petrom Bondrom?

„Peter bol veľmi sklamaný, že Slovensko nepostúpilo do hlavného turnaja. Dá sa povedať, že o tom rozhodla už prehra v prvom zápase s Nemeckom. Potom Peter vedel, že šanca je už malá. Jeho rozčarovanie bolo o to väčšie, že to zrejme bola preňho posledná šanca zahrať si na olympiáde.“

Pred otvorením hier ste sa vyjadrili, že Slovensko má na to, aby postúpilo z kvalifikačnej skupiny, aj keď nebude mať k dispozícii všetky hviezdy NHL. Ako vnímate náš neúspech?

„Po bitke bude každý generálom. Teraz by som sa mohol pýtať, prečo ste nevzali viac hráčov zo slovenskej ligy, ktorí by to možno vybojovali. Peter Šťastný veľmi riskoval, ale ťažko mu niečo vyčítať. On chlapcom z NHL jednoducho veril, že postúpia a zároveň sa perfektne zohrajú na play off. Sú to určite kvalitnejší hokejisti než ostatní na Slovensku. Veľmi dobre si tiež viem predstaviť, pod akým tlakom nastupovali hráči, ktorí navyše deň predtým hrali NHL a absolvovali náročnú cestu.“

Kedy zavítate na Slovensko?

„Závisí aj od výsledku olympiády. Možno tam ukrytý strávim celé leto (smiech).“

Bude ťažké zopakovať zlaté Nagano?

„Iste, lebo lepšie ako prvý skončiť nemôžete, hrozí len zhoršenie. Ja som však nikdy netvrdil, že sme boli najlepším mužstvom v Nagane. My sme tam akurát vyhrali. Američania mali proti nám smolu, keď v prvej tretine mali množstvo šancí, ktoré im skvele vychytal Hašek. My sme naopak dali dva góly, udržali sme víťazstvo a postúpili ďalej. Potom narástli emócie, vôľa po víťazstve, ktorá nás hnala dopredu. Naozaj veľa záleží na šťastí.“

Neťaží vás príliš céčko na drese českého národného tímu?

„Je úplne jedno, či ho mám na drese, aj tak budem cítiť veľký tlak. Nečudujem sa ľuďom, že majú veľké očakávania. Ja som ten hráč, ktorý by mal rozhodovať zápasy a tak to aj beriem. Keď dostaneš nejaký dar od Boha, tým väčší je tlak a tým väčší výkon musíš odovzdať.“

Ako sa vám hrá pod koučingom bývalého spoluhráča a kapitána z Nagana Vladimíra Růžičku.

„Láďa je skúsený hráč, ktorý veľmi dobre rozumie atmosfére na olympiáde i špecifikám národného tímu. Tu má na starosti hlavne presilovky.“

Atmosféra na hrách?

„Naozaj výborná. Všeti sú priateľskí, v olympijskej dedine vládne uvoľnený duch. Je to príjemné vybočenie zo stereotypu NHL.“

Priletí za vami do Salt Lake City aj priateľka Andrea Verešová?

„Zatiaľ je na Slovensku. Mala by prísť v sobotu. Vravel som jej, nech si radšej prerobí letenku, aby náhodou neprišla neskoro.“

Autor: VOJTECH JURKOVIČ, Salt Lake City