BRATISLAVA – Zamieňaniu podobných názvov a zneužívaniu spotrebiteľa, ktorý sa často orientuje len podľa dojmov a neúplných informácií, u nás nahráva aj nízke právne vedomie o duševnom vlastníctve.
Niektoré spory o názvy sa ťahajú už celé roky. Lebo: „Legislatívu máme síce dobrú, ale keď žalujete v takejto súvislosti, vymožiteľnosť práva je veľmi nízka. Dá sa síce prijať predbežné opatrenie podľa Občianskeho zákonníka, ale súdy aj tak trvajú veľmi dlho,“ povedali nám na ministerstve hospodárstva.
Špecifické spory o nárok na vlastníctvo názvu prepukli napríklad po rozdelení federácie. Šlo o výrobky alebo služby firiem, z ktorých mnohé sa chápali federálne, väčšinou bez príslušnosti k striktne slovenskému alebo českému pôvodu. Po vzniku dvoch štátov si mnohé inštitúcie rýchlo uvedomili cenu názvu alebo ochrannej známky a „prisvojili“ si nárok na ne. Boli to názvy ako ČSA, Česmad, Čedok a ďalšie. Tak vznikli aj spory okolo vlastníctva názvov soletky, májka alebo kofola. Najmä kofola sa stala aj symbolom boja o československé dedičstvo.
Na značku Kofola si dnes nárokuje česká spoločnosť Ivax-CR (bývalá Galena), ktorá vyrába surovinovú bázu – patentovaný sirup. V roku 1999 Ivax zažaloval niekoľko slovenských firiem, produkujúcich nealkonápoje podobné kofole nazývané podobnými názvami – Koffea, Kofča, Šofola, Kofo-la, MK Kofola a iné.
Osobitné vyjednávania o uchovaní názvov slovenských výrobkov sa vedú aj v súvislosti s naším vstupom do Európskej únie. Každý štát sa snaží pritom zaregistrovať svoje tradičné domáce produkty. Kým bryndzu nám únia uzná, iné to bude s tuzemským rumom. (ru)
