Mozog človeka, ktorý sa rozhodne naučiť druhý jazyk v neskoršom veku, podľa ich zistení spracúva slová úplne rovnako ako rodený rečník. Je preto úplne jedno, kedy sa jazyk začne učiť.
Doteraz panovalo všeobecné presvedčenie, že len ten, kto sa začne učiť druhý jazyk do desiatich rokov, môže dosiahnuť plnú spôsobilosť . Vedecký tím z Inštitútu kognitívnych vied Maxa Plancka však túto teóriu vyvracia.
Podľa ich štúdie je lingvistická zložka učenia u dospelých úplne rovnaká ako u detí. Hoci je nesporné, že v neskoršom veku môže byť učenie o niečo ťažšie, než keď sa jazyk učí malé dieťa, pretože šedá mozgová kôra je menej pružná a je unavenejšia.
Zistili, že systém gramatických pravidiel cudzieho jazyka spracúva mozog dospelého žiaka spôsobom, ktorý silne pripomína spôsob prijímania materinského jazyka u rodeného rečníka.
Z toho potom vyplýva, že na učenie sa druhého jazyka neexistuje žiadny „kritický vek“ a z hľadiska času je úplne jedno, v ktorej fáze svojho života sa mu človek začne venovať. Rozhodujúcim faktorom je úroveň mozgového spracovania, ktorá určí, či sa dospelý dokáže naučiť jazyk ľahko alebo s vynaložením veľkej námahy.
(tasr)
