Voda dodávaná do verejného vodovodu musí byť zdravotne bezchybná, čo majú garantovať vodárenské spoločnosti. Aby takou bola, upravuje sa napríklad prevzdušnením, filtráciou, dezinfekciou.
Ak voda v niektorých lokalitách nespĺňa hygienické limity, jej dodávku musí odsúhlasiť štátny okresný hygienik. Ide napríklad o Záhorskú Ves, kde je vo vode väčšia koncentrácia železa, alebo Skalicu, kde je prekročená hranica mangánu a železa.
Vysokú koncentráciu železa vo vode spôsobuje aj zastarané potrubie. Ak tečie na červeno sfarbená voda z vodovodu, spotrebiteľ ju väčšinou nechá odtiecť. Otázne je, či by mal za takú vodu aj platiť. Podľa Patrika Tkáča z Podtatranskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti by takáto voda nemala byť fakturovaná.
"Ak je preukázané, že spoločnosť dodala do prípojky vodu, ktorá nezodpovedá norme stanovenej pre pitnú vodu, ide o oprávnenú reklamáciu," hovorí Tkáč.
Kontrolu kvality vody robia špecializované laboratóriá, ktoré vlastní väčšina vodárenských spoločností. Analýzu robia aj v Národnom referenčnom laboratóriu, ktoré je súčasťou Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Podľa vedúcej laboratória Jarmily Makovinskej sa ľudia najčastejšie zaujímajú o kvalitu pitnej vody.
"Sú to prípady, keď si pitnú vodu zabezpečujú z vlastných studní. Ale môžu to byť aj otázky v súvislosti s vodou na polievanie, prípadne odstraňovania nečistôt z potrubia, zo zdrojov vody, vody z bazénov a podobne."
Cena za analýzu jednej vzorky je 4750 až 5800 korún. V cene nie je zahrnutý odber vzorky.
Tvrdosť vody
Tvrdosťou vody sa vo všeobecnosti rozumie súčet obsahu vápnika a horčíka vo vode. Vyhláška ministerstva zdravotníctva odporúča pre pitnú vodu obsah vápnika a horčíka 1,1 až 5 mmol/l ( t.j. tvrdosť vody 6,16 až 28 °N).
Vápnik, ktorý tvorí hlavnú zložku tvrdosti, nemá nijaké negatívne účinky na zdravie. Nežiaducimi prejavmi tvrdej vody sú tvorba vodného kameňa vo varných nádobách, teplovodných trubkách, ohrievačoch vody a kotloch a vyššia spotreba pracích prostriedkov.
