V extraligovom zápase v Martine oslávi dnes 40. narodeniny útočník HC Košice MIROSLAV IHNAČÁK. Popradský rodák hral federálnu I. ligu v Košiciach, v polovici majstrovskej sezóny 1985/86 emigroval do Kanady, za tri sezóny odohral v Toronte a Detroite 56 zápasov v NHL (8 gólov + 9 asistencií), pôsobil aj v nemeckej lige a po návrate do vlasti pomohol Košiciam k dvom titulom majstra Slovenska (1995, 1996), reprezentoval v B-kategórii MS. V Extralige je druhým najstarším hráčom po zvolenskom obrancovi Pukalovičovi, ktorý mal štyridsiatku vlani v októbri.
Miro, ktoré obrázky z kariéry sa vám vynoria, keď sa obzriete?
„Rád spomínam na útok Ihnačák – Vodila – Liba, vtedy vo federálnej lige sme boli najlepší. Skvelí spoluhráči, mohli sme hrať aj naslepo, dávali sme góly do prázdnej bránky. Alebo keď som v januári 1986 prvý raz vykorčuľoval na ľad NHL – v drese Toronta som nastúpil v Buffale v útoku s Petrom a Mariánom Šťastnými. Hneď v premiére som prekonal brankára Barrassa. Potom v Adirondacku, na farme Detroitu, sme vybojovali Calder Cup. V Košiciach ma potešili dva tituly, ale aj to, že predvlani sme s oslabeným kádrom zachránili pre mesto najvyššu súťaž.“
Z čoho vám je smutno?
„Že štvrťmiliónové Košice nemajú poriadny zimný štadión.“
Dokedy vydržíte na extraligovom ľade?
„Kým ma neopustí chuť trénovať. Hokej mi stále prináša radosť.“
Aký máte vzťah k mladým hráčom v mužstve?
„Pri nich si uvedomujem, že ligový hokej som začal hrať pred vyše 20 rokmi. Stalo sa mi, že mi spočiatku vykali, a tak som ich musel upozorniť, že v kabíne a na ľade sme všetci ako jeden. “
Ako ste prežívali vystúpenie slovenských hokejistov na olympiáde ?
„Bol som sklamaný. Ale netrúfam si teraz hodnotiť. Po boji je každý generálom.“
Ako oslávite jubileum?
„Verím, že s chlapcami vyhráme v Martine. A v stredu si urobíme deň len pre seba s priateľkou Klaudiou.“
