Obdobie, keď medzinárodný filmový festival v Berlíne tvoril akýsi most medzi Východom a Západom, sa skončilo rok po páde Berlínskeho múru. V posledných desiatich rokoch sa začali z programu vytrácať filmy z produkcie bývalých socialistických krajín. Naopak pribúdali americké filmy, ktoré boli nádejou na príchod jagavých hviezd, ktorými sa Berlinale chcelo priblížiť festivalu v Cannes. Navyše sa organizátori snažia uviesť niekoľko filmov, ktoré by mohli získať nominácie na Oscara, pravidelne vyhlasované v druhej polovici festivalu.

V posledných rokoch sa v súťaži objavujú filmy zaujímavé témou, hereckým obsadením či menom režiséra. Samotné filmové spracovanie však akoby programových pracovníkov festivalu už nezaujímalo. A navyše sa Berlín bráni takmer akémukoľvek experimentu. Ázijská kinematografia udávajúca v posledných rokoch trend vo svete dostáva viac priestoru v Rotterdame či Benátkach, a tak Berlinale momentálne stále ešte hľadá svoju vlastnú tvár. Zo zmien, ktoré priniesol nový riaditeľ Kosslick, sa najviac vydarila asi festivalová zvučka. Jeho presadzovanie domácej kinematografie bolo totiž síce chvályhodné, úroveň štyroch nemeckých súťažných filmov však vyvolávala skôr rozčarovanie než pochvalu.

Najslabšia za posledné roky?

Mnohí z pravidelných účastníkov festivalu hodnotili tohtoročnú súťaž ako najslabšiu za posledné roky. Snáď len sekcia Forum znesie prísnejšie meradlo. Mladí režiséri, nakrúcajúci stále častejšie na digitálne video, postupne stierajú hranice medzi hraným filmom a dokumentom. Naznačujú smer, ktorým by sa mohla uberať kinematografia.

Keďže spomedzi 23 súťažných titulov sa zo šedého priemeru vymykalo len pár filmov, otázka víťaza bola otvorená až do samého konca. Medzinárodná porota vedená indickou režisérkou Mirou Nairovou napokon prekvapila všetkých, keď hlavnú cenu Zlatého medveďa si odnášajú ex aequo dva filmy Sen to Chihiro no Kamikakushi (Zmiznutie Sen a Chihiro, réžia Hayao Miyazaki) a Bloody Sunday (Krvavá nedeľa, réžia Paul Greengrass).

Triumf animovaného filmu

Prvýkrát v histórii Berlinale tak zvíťazil animovaný film. Zmiznutie Sen a Chihiro je príbehom desaťročného dievčatka Chihiro, ktoré sa spolu s rodičmi náhodne ocitne vo svete bohov, škriatkov a strašidiel, ktorý existuje súčasne s tým naším, no doteraz si ho nikto nevšimol. Film mal v Japonsku obrovský úspech a zarobil doteraz 210 miliónov dolárov, čím prekonal i Titanic. O filme Krvavá nedeľa sme už písali, a tak len pripomenieme, že ide o vydarenú rekonštrukciu tragických udalostí spred tridsiatich rokov v severoírskom meste Derry.

Favorit neuspel

Z ostatných ocenených filmov, o ktorých sme nepísali, spomeňme film gruzínskeho režiséra Otara Iosselianiho Lundi matin (Pondelok ráno), nakrútený vo francúzsko-talianskej koprodukcii. Film získal Strieborného medveďa za réžiu i Cenu FIPRESCI. Tento veľmi osobný pohľad na absurditu a nudu každodenného života obyčajného človeka, ktorý sa jedného dňa po rokoch monotónnej práce vo fabrike vzdialenej hodinu a pol cesty od domova rozhodne vydať sa do sveta, aby v Benátkach zistil, že život ľudí istej spoločenskej úrovne je všade rovnaký, bol totiž našim dušiam zo všetkých filmov asi najbližší.

Hoci film Francoisa Ozona 8 femmes (8 žien) patril medzi novinármi k najväčším favoritom, napokon osem herečiek z neho získalo Strieborného medveďa za umelecký prínos. Komédie a komici totiž zväčša veľké ceny nezískavajú.

Autor: Berlín(Autor je člen programovej komisie MFF Bratislava, akreditovaný za SME)