Listovka je kompost pripravený fermentovaním lístia kríkov a stromov. Predstavuje vhodný substrát alebo komponent substrátov, určených predovšetkým na pestovanie izbových rastlín. V súčasnosti sa často nahradzuje perlitom, penoplastom alebo rašelinou.

Opadané lístie kompostujeme na hromadách s pridaním veľmi malého podielu (do 10 percent) neutrálnej až slabo kyslej hlinitej záhradnej zeminy. Zeminou spravidla prekrývame skládku, aby nevysýchala. Kompostovanie sa urýchľuje miešaním čiastočne rozloženého lístia s čerstvým lístím a tiež sústavným zvlhčovaním suroviny vodou, fekáliami alebo slabými roztokmi dusíkatých hnojív. Táto zmes vyzrieva štyri až päť rokov; každý rok ju raz premiešame. Stará vyzretá listovka má charakter beztvarej kyprej, prsťou voňajúcej hmoty. Má veľkú schopnosť pútať živiny a vsakovať vodu. Najkvalitnejšia je listovka pripravená z lístia ovocných kríkov a stromov alebo z lipového, hrabového a javorového lístia s vyšším obsahom živín. Brezové, orechové, pagaštanové a vŕbové lístie obsahuje veľa trieslovín, saponínov a fenolov, ktoré brzdia rast rastlín. Tieto biologicky aktívne látky zostávajú dlhodobo v pôde, pričom ich vyplavenie pri fermentácii lístia si vyžaduje značné sýtenie skládky vodou. Na prípravu listovky sa neodporúča ani lístie postihnuté hubovými či inými chorobami. Pôvodcovia ochorení často prekonávajú fermentáciu a stávajú sa zdrojom chorôb rastlín.

Listovku používame tretinovým až polovičným dielom na prípravu substrátov pre izbové rastliny s jemnými korienkami, ako je adiant klinolistý, begónia kráľovská, netýkavka sultánska, papučka hybridná, pieprovec vráskavý, pilea Cadierova a podobne. Tvorí štvrtinu až pätinu stredne ťažkých substrátov, na ktorých pestujeme asparágus perovitý, bauhíniu pestrú, cisus antarktický, irezíniu Lindenovu, pavóniu mnohokvetú, tradeskanciu Blossfeldovu a iné.

Listovka sa uplatňuje tiež ako rozmnožovateľský substrát na predpestovanie rastlín, ktoré neznášajú vysoký obsah živín a solí. Predstavuje nenahraditeľný komponent väčšiny substrátov pre stromčeky pestované ako bonsaj. Menší diel sa pridáva aj do miešaniek pre sukulenty a papraďorasty.

Malovýroba listovky odsúva použitie tohto významného substrátu do úzadia. Jej príprava môže vzrásť po kompostovaní lístia zo sídlisk a parkov vidieckych i mestských sídel, čo podporuje aj nariadenie Európskej únie.

Autor: Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.