Plody s neporušenou šupkou sa moníliovou hnilobou nenakazia. FOTO - ARCHÍV
je ochorenie s názvom moníliová hniloba. Spôsobuje ju huba Monilia laxa, ktorá môže napádať listy, kvety aj letorasty.
Pri napadnutí kvetov prerastá huba cez bliznu, semenník a stopku až do dreva. Kvety i malé plody hnednú a zasychajú. Listy aj s letorastmi vädnú a usychajú. Najnápadnejšie je poškodenie plodov. V čase dozrievania vznikajú najprv mäkké hnednúce miesta, ktoré sa rýchlo rozširujú na celý plod. Neskôr sa na povrchu tvoria typické kruhy vankúšikov krémovej farby, tvorené konídiami huby. Plody buď opadávajú, alebo mumifikujú a zostávajú visieť na strome. Napadnuté bývajú len plody poškodené napríklad ľadovcom či obaľovačmi, alebo popraskané po rýchlych zmenách počasia, respektíve po veľkej zálievke. Plod s neporušenou šupkou sa nemôže nakaziť. Infekcia pokračuje cez plody a ich stopky ďalej cez konáre dovnútra koruny. Vetvičky a konáre môžu byť napadnuté aj priamo, napríklad cez poranenia. Na postihnutých miestach sa neskôr často objavuje glejotok.
Moníliová hniloba nemáva pri bežnom priebehu počasia epidemický charakter. Nové infekcie s najväčšími poškodeniami vznikajú najmä tesne pred kvitnutím a počas kvitnutia. V tomto období je pre rozvoj patogéna najvhodnejšie dlhodobé daždivé a zároveň chladné počasie. Je zaujímavé, že práve dlhšie trvajúce teploty pod 12 stupňov značne podporujú vznik infekcií. Keďže huba preniká do hostiteľa najmä z vlani napadnutých plodov, je veľmi dôležité všetky poškodené plody najneskôr na jeseň po opadnutí listov zo stromov odstrániť. Parazit z týchto plodov preniká ďalej od koncov vetvičiek dovnútra koruny, preto pri reze treba odrezať suché konce konárov až po zdravé drevo.
Preventívne pôsobí aj správny výber vzdušných stanovíšť, vyrovnaná výživa, presvetľovanie koruny, prípadne výber odolných odrôd. Počas daždivej jari možno využiť aj chemickú ochranu, a to prvýkrát tesne pred kvitnutím, prípadne druhýkrát hneď po odkvitnutí. Hniloba plodov spôsobená touto chorobou vzniká taktiež iba pri vlhkom počasí, ale vtedy sú potrebné vyššie teploty, a to okolo 20 až 24 stupňov, čo v období dozrievania nie je v našich podmienkach nič výnimočné. Vyššie teploty urýchľujú usychanie vody na povrchu plodov, čo obmedzuje vznik hniloby. Pre zníženie infekcií je dôležité správne regulovať závlahový režim, aby po nadmernom zalievaní nedošlo k praskaniu plodov. Zabrániť treba tiež akémukoľvek poraneniu plodov a kôry, ktoré sú vstupnou bránou huby. Priamu chemickú ochranu plodov možno odporučiť len pri marhuliach, a to 2 až 4 týždne pred zberom, aj to len vo výnimočných prípadoch.
Autor: Ing. STANISLAV BAROK
