BRATISLAVA - Slovenskí vedci môžu maďarským kolegom, ktorí vyvinuli vakcínu proti vtáčej chrípke, len ticho závidieť. Hoci v oblasti virológie sú možno lepší, nemajú ani laboratórium, v ktorom by sa mohli aspoň pokúsiť vyvíjať vakcíny proti nebezpečným vírusom. Vo výdavkoch na vedu je Slovensko spomedzi všetkých štátov Európskej únie posledné.
Naši vedci vo svete patria medzi uznávaných, ale ak získajú zahraničný grant a doma urobia základný výskum, musia ho ísť overiť do zahraničných laboratórií. Výsledok je potom prezentovaný ako spolupráca slovenských vedcov s vedcami zahraničného laboratória.
Fedor Čiampor z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied hovorí, že naši vedci s nebezpečnými vírusmi podobnými vtáčej chrípke, ebole alebo HIV, nemôžu na základe medzinárodných dohôd ani pracovať. Museli by postaviť laboratórium podliehajúce prísnym kritériám.
"Vybudovanie laboratória stojí niekoľko miliónov. Ministerstvo zdravotníctva inštalovalo komoru pre prípad, keby sa objavila infekcia Sars, ale tie dve lôžka nám nepomôžu," hovorí.
Virologický ústav Slovenskej akadémie vied, kde by teoreticky mali vyvíjať vakcíny proti vtáčej chrípke, má rozpočet jedine na mzdy plus 1,6 milióna na prevádzku a pár stotisíc korún ročne kapitálových výdavkov. Vedci aj v týchto podmienkach dokážu vyvinúť svetové veci, ale patentovať ich musia za peniaze zo zahraničia. Patenty sú potom prezentované ako zahraničné. "Náš virologický ústav má patent v USA napríklad na jeden proteín na diagnostiku nádorov, ale financovalo to zahraničie. My to nedokážeme zaplatiť," hovorí Čiampor.
