Sedemnásťročná Yanisbel s rodinou, keď ešte žili všetci spolu. FOTO PRE SME - ELIŠKA SLÁVIKOVÁ
Kubánec v stredných rokoch sťažka ťahá za sebou drožku s dvoma turistami a ukazuje im starú Havanu. Na červenom tričku má portrét piatich mužov. Päť tvárí za mrežami. Neobvyklý motív. A nie ojedinelý. Rovnaké tváre vidieť na plagátoch, na fotkách v novinách, ich mená počuť v rozhlase i televízii. Môžete sa o nich beztrestne rozprávať, verejne za nich demonštrovať.
Nie sú to politickí väzni. Sú to muži Castrovho režimu, ktorých v roku 2001 na Miami v Spojených štátoch odsúdili na vysoké tresty za špionáž. Na ostrove sú to bohovia, pretože bojovali proti odvekému nepriateľovi. Je to slávna miamská päťka.
Otcovia a otcovia
O politických väzňoch nehovorí na Kube nikto. Z toho majú ľudia strach. Nevedia, že sedia vo väzeniach dlhšie ako tí piati v Miami, a to za veci, ktoré nemajú s trestným činom nič spoločné. Iba si myslia niečo iné, než predpisuje vládna ideológia.
"Keď o mojom otcovi rozprávam spolužiakom, sú veľmi prekvapení. Nikto z nich nevie, že na jar 2003 zatkli na Kube 75 väzňov a odsúdili ich na vysoké tresty do väzenia," hovorí nám 17-ročná Yanisbel. O jej otcovi nevedia, ale otca jej spolužiačky poznajú všetci, hoci je tiež vo väzení. On však patrí k miamskej päťke, a preto je slávny.
Otec Yanisbel sa volá Antonio Díaz Sanchéz a dostal 20 rokov. Bol blízkym spolupracovníkom najznámejšieho kubánskeho disidenta Oswalda Payu. Kráčal vedľa neho, keď oponenti režimu priniesli do kubánskeho parlamentu zozbierané tisíce podpisov projektu Varela. Tá historická fotka dodnes visí na stene Oswaldovho havanského bytu.
Oslavovaní Slováci
Pre väčšinu Kubáncov nie je osud Antonia Sanchéza zaujímavý. Pre niektorých Slovákov áno. Kubánskeho disidenta si adoptovali traja slovenskí europoslanci.
"Za tú adopciu je vám môj ocko vďačný viac ako za tie peniaze. Predstava, že o ňom vedia až na Slovensku mu veľmi pomáha," víta nás jeho dcéra Yanisbel. V nízkom domčeku na okraji Havany je sama. Mama Gisela odišla za otcom. Po štyroch mesiacoch má nárok na manželskú návštevu. O dva dni za ňou odcestuje aj Yanisbel, aby po šiestich mesiacoch uvidela otca. Cez školský rok nemôže vynechávať školu a cesta za otcom je dlhá. Umiestnili ho v Holquíne, čo je si 770 kilometrov od Havany. Aj to je súčasť vládnej stratégie. Na Kube, kde je zložité cestovať aj do vedľajšieho mesta, je to pre rodiny ďalší trest.
Yanisbel má ako dcéra nárok na návštevu raz za tri mesiace. "Presne dve hodiny. Aj to si nemôžeme veľa povedať, vo vedľajšej miestnosti sedia dozorcovia a počúvajú."
Sen o univerzite
Yanisbel má len sedemnásť rokov, ale jej otec určite nemá lepšiu advokátku. Zastihli sme ju vo dverách, ako sa s priateľom chystá von, keď nás zbadala, okamžite zmenila program. Priateľ odišiel za zábavou sám. Ona sa namiesto toho so zápalom pustila do rozprávania. O všetkom, čo vie od mamy alebo od otca z telefonických rozhovorov. "Vládne tam strašný psychický teror. Rozprával mi, ako ho niesli do nemocnice na vyšetrenie. Na rukách mal želiezka a bol vo väzenskom mundúre, iný väzeň odsúdený za vraždu bol oblečený ako civil. Keď otca zbadala lekárka, zľakla sa a nechcela ho vyšetriť, kým jej nevysvetlil, že je len politickým väzňom a nikdy nikomu neublížil." Ako sa vyšetrenie skončilo, sa však nedozvedel. Ani on, ani jeho rodina. "Vraj je to štátne tajomstvo. Bojím sa, že zistili niečo vážne, preto to taja," strachuje sa dcéra.
Yanisel študuje informatiku. Chcela by ísť na univerzitu, pretože má veľmi dobré známky, ale to na Kube nestačí. Nechodí na "dobrovoľné" pochody, ktoré pre študentov organizuje komunistická strana, a otca má vo väzení. Šanca, že ju nechajú študovať, je minimálna. "Chcem však, aby to nebolo pre známky, preto sa snažím učiť čo nejlepšie," dodáva bojovne.
V škole sa jej celkom darí a kvôli otcovi mala problém iba raz. "Raz mi učiteľka niečo nedovolila, a tak šiel otec do školy protestovať. Na súde potom bola učiteľka svedčiť v jeho neprospech - vraj sa jej vyhrážal zabitím."
Predčasne dospelá
Sympatická Yanisbel sa nesťažuje, hoci rodina sa prediera ťažko. Mama doma pracuje načierno, licenciu by ako manželka politického väzňa nedostala. Doma sa Yanisbel stará ešte o mladšiu sestru, kým mama vypisuje protestné listy riaditeľovi väznice, členom vlády i samotnému Fidelovi Castrovi. Tvrdí však, že jej nič nechýba. Iba otec.
Je mladá, ale na Kube musela predčasne dospieť. Viac ako o svojich kamarátkach hovorí o neľudskom režime, ktorý ničí slušných ľudí.
"Viníme vládu Fidela Castra za otcov život a za všetko, čo sa mu stane," opakuje vetu, ktorú sme počuli takmer vo všetkých domoch disidentských rodín.
Meno väzňa Adoptovaný od Kto si adoptoval
Islas Ramírez Regis január 2005 Anna Záborská, Miroslav Mikolášik, Ján Hudacký (europoslanci za KDH)
Ferrer García Luís Enrique január 2005 Pavol Hrušovský (predseda parlamentu)
Díaz Sánchez Antonio január 2005 Milan Gaľa, Zita Pleštinská, Peter Šťastný (europoslanci za SDKÚ)
Martínez Hernandéz José Miguel január 2005 Edit Bauer, Arpád Duka Zolyomi (europoslanci za SMK)
Chaviano González Francisco január 2005 Nadácia Pontis
Hernández Carillo Iván január 2005 OZ Človek v ohrození
Valle Hernández Héctor Raúl január 2005 Robert Kaliňák (poslanec SMER-u)
Suárez Cruz Fidel august 2005 Peter a Dagmar Skalníkoví
Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁ, Bratislava - Havana
