Jim Lambie: The Kinks 2005, inštalácia. FOTO - SITA/AP |
hlasovať za svojho favorita.
Jim Lambie a Simon Starling z Glasgowa, Gillian Carnegieová a Darren Almond z Londýna sa uchádzajú nielen o priazeň odbornej poroty a verejnosti, ale aj o 25-tisíc libier, ktoré poskytol generálny sponzor Gordons, s cenou spojený už druhý rok.
Po dlhých rokoch sa medzi nominácie dostala klasická maľba, čo vyvolalo značný ohlas a vlnu záujmu. Carnegieová sa svojimi olejomaľbami zátiší či zábermi z prírody a detailmi ľudského tela stáva horúcou favoritkou. Po Rachel Whiteread a Gillian Wearing by sa stala treťou ženou, ktorá dostala v dvadsaťjedenročnej histórii cenu víťaza.
Otázkou však zostáva, či nie je výber maľby cieleným a poplatným ťahom oživovaného záujmu o maľbu na aktuálnej svetovej umeleckej scéne. Turnerova cena totiž nie je voľne prístupná umelcom tak ako to doteraz bolo napríklad pri slovenskej Cene Oskára Čepana, oceňujúcej domáce mladé umenie. Umelcov do finále britskej ceny vyberá porota na základe uskutočnených umeleckých výstupov a prezentácií za posledný rok.
Nominácia Carnegieovej podlieha v Británii nielen pozitívnym ohlasom, ale aj kritike. Britský denník The Indepedent označil celkový výber za nudný s výnimkou práce muzikanta, dídžeja a výtvarníka Jimiho Lambieho. Obrazy Carnegieovej dokonca zhodnotil ako "nezaujímavé pre oko aj myseľ."
Za najnudnejšieho umelca označil Simona Starlinga a jeho dielo, v ktorom apeluje na ekológiu, ekonómiu a globalizáciu. Na improvizovanom bicykli s elektrickým pohonom, ktorého jediným odpadom je čistá voda, prešiel španielsku púšť. Vodu z bicykla použil na realizáciu obrazu s motívom kaktusu, ktorý ho zaujal pri prechádzaní púšťou.
Kurátorka Tate Modern Lizzie Carey-Thomasová sa na adresu Jimiho Lambieho vyjadrila rovnako pochvalne: "Tento umelec chce priamo udrieť. Pohybuje sa v umení čistého potešenia, ktoré ako sám hovorí, vyvoláva pocity porovnateľné s efektmi mimo tela - mimo mysle, produkované počúvaním hudby."
Hodnotiaca Jury na čele s riaditeľom Tate Nicolasom Serotom nominovala aj Darrena Almonda, pracujúceho s fenoménom pamäti, prepojením a odkazmi histórie do súčasnosti. Almond pred šiestimi rokmi premiestnil do výstavných priestorov dve autobusové zastávky z Osvienčimu, tento rok inicioval výmenu dvanástich búdok ako tichých pamätníkov holokaustu na každom kontinente. V Tate sa prezentuje videoinštaláciou založenou na pamäti a spomienkach svojich prarodičov.
Práce všetkých štyroch nominovaných sú vystavené Tate Modern do 22. januára 2006.