Múdry a smutný klaun Martin Gregor

Hral nadnesene a elegantne. S útočnosťou, ale aj šarmom elegantného kabaretiéra.

Martin Gregor

14. 11. 1906 - 29. 6. 1982

"Počul si dakedy taký zvrat - tu sa dejú veci? Nuž, tu sa dejú veci, tu, kde som ja!" - burácal Martin Gregor v hre Neila Simona Zlatí chlapci. Platilo to nielen o jeho postave na javisku, ale aj o ňom samom. Tam, kde bol on, sa vždy niečo dialo. Nie nadarmo dala jeho manželka svojej knihe spomienok názov Môj komediant.

"Kým bol pre mňa? Dobrým človekom, veľkým hercom, jedinečným klaunom na dôstojných doskách SND," napísal o ňom Ladislav Čavojský. Mal schopnosť seba spaľovať a šťastie rozdávať iným, hovoril teatrológ Anton Kret.

Život nemal jednoduchý. Narodil sa ako židovský chlapec Martin Guttman. Jeho otec, pôvodom klampiar, ušiel s cirkusom a živil sa ako hudobný klaun. Syn sa vyučil za sústružníka a pracoval v trnavskom Coburgu, po čase sa dostal na hudobnú akadémiu. Ale dlho hrať nemohol. Prišiel slovenský štát a s ním represie. Tie sa nedotkli len jeho, ale aj jeho budúcej manželky - baletky Magdy. Oboch prepustili. Do roku 1944 ako-tak prežívali, ale po potlačení povstania ich odvliekli do koncentračných táborov.

Hoci Martin Gregor prešiel štyrmi koncentrákmi, ako zázrakom prežil aj on, aj Magda. Vychudnutí a zmenení na nepoznanie sa stretli v Mauthausene.

Martin Gregor v Bukovčanovej hre Fatamorgána.

Ľahké to nemal ani po vojne. Stal sa síce riaditeľom SND a bol pri zrode Novej scény, ale v päťdesiatych rokoch ho obvinili z oportunizmu, kozmopolitizmu a kariérizmu. Uchytil sa v rozhlase, kde jeho pričinením vznikol rozhlasový herecký súbor. Do Činohry SND sa vrátil až po čase. Po roku 1968 mu síce hrať nezakázali, ale čakal ho iný zákaz - nesmel vycestovať.

Jeho generácia priniesla do divadla novátorské umelecké ovzdušie javiskového realizmu. Za 50 rokov vytvoril Martin Gregor 190 postáv na javisku a mnoho ďalších v rozhlase, filme a televízii. Podľa Ladislava Čavojského všetky odtiene, farby a tóny komediantstva sa v Gregorovom hereckom registri zhromažďovali a narastali postupne, rokmi pribúdali a menili sa od postavy k postave. Až mu zabezpečili skutočne svojské postavenie v slovenskom herectve: postavenie múdreho a smutného klauna.

Na javisku sa naposledy objavil v postave sira Wiliama Bagota v Shakespearovom Richardovi II. Martin Gregor umrel po dlhej a ťažkej chorobe. Vedel, že čas je neúprosný, ale ako hovoril: "Čas je neúprosný, ale umenie je premôcť ho umením. Ja som však optimista."

Povedali o ňom

Zdena Grúberová, herečka: "Spolupráca s Martinom Gregorom - to boli úsmevné dni. Martin bol priateľský, vtipný a veselý, dobrý umelec a dobrý človek. Rada spomínam na našu divadelnú spoluprácu, na Stodolovho Jožka Púčika, Zvonov tanec nad plačom, Shakespearovho Rómea a Júliu, Moliérovho Meštiaka šľachticom či Campionov Dámsky večierok, ktorý režíroval. Televízne Jubelove deti sme nakrúcali, keď už mu nebolo dobre. Hra bola navyše citová a my sme vedeli, že Martin je ťažko chorý. Keď sa so mnou v hre lúčil a ja som mu odpovedala - neodchádzaj, nenechaj ma samú, stiahlo sa mi hrdlo a spomínala som si na vlastného otca, ktorý ma zanechal mladú. Cítila som, že Martin nebude dlho medzi nami. Sledovala som jeho chôdzu - sťažka sa opieral o palicu, viditeľne trpel, ale nedal to znať. Na skúškach mal dubléra a vstupoval do inscenácií iba naostro. Stále sa však ovládal, hovoril o sebe so sebairóniou, vydržal i námahu a bolesti ako ozajstný chlap."

Ladislav Chudík, herec: "Bol jedným z vyvolených, za ktorými si utrel slzu nielen herec, ale aj garderobiérka. Všetci sme ho mali veľmi radi. Jeho šťastie, že sa o tom postupne dozvedal tak, ako si postupne vyberala daň jeho zákerná choroba."

Filmografia:

1978 Článok na prvú stranu (TV)

Žltá rozprávka (TV)

1977 Vzkriesenie Míny (TV)

1976 Osvobození Prahy

Americká tragédia

1975 Schody z mramoru (TV)

1974 Figliar Sťopka (TV)

Netrpezlivosť srdca (TV)

1973 Dni zrady I

Očovské pastorále

1972 Divá kačka (TV)