"Radi by sme videli, že Čína sa zapája do svetového diania mierovým a konštruktívnym spôsobom," tlmil vášne americký minister obrany Donald Rumsfeld, len čo jeho lietadlo dosadlo v Pekingu. Zatiaľ čo cestoval, agentúry informovali, čo vyriekol pred odletom. Zhrnúť sa to dá do vety, že Čína neuvádza úplné informácie o rozsahu svojho obranného rozpočtu, čo vyvoláva podozrenie o budúcom využití vojenskej sily.

Rumsfeldova návšteva zapadá do americkej stratégie povzbudiť Čínu, aby sa svetu viac otvorila a komunikovala. Zatiaľ čo v oblasti obchodu a zahraničnej politiky Ríša stredu ochotne spolupracuje a chce búrať kvóty a embargá, o vojenskej spolupráci to neplatí.

Výška čínskeho rozpočtu pôsobí tajomne, rovnako ako celá Čínska ľudová armáda. Oficiálne majú vojaci na tento rok určených 31 miliárd dolárov. Rumsfeld však v lete tohto roku uviedol, že je to 91 miliárd. Výška čínskeho armádneho rozpočtu je každoročne podhodnotená aj podľa inštitútov zameraných na obrannú politiku.

Rumsfeld sa počas trojdňovej návštevy stretne s prezidentom Chu Ťin-tchaom, ktorý je tiež predsedom ústrednej vojenskej komisie, teda velenia čínskej armády, s miestnou generalitou a ministrom obrany. Previazanie medzi armádou a komunistickou stranou je pevné. Platí to najmä od potlačenia prodemokratických demonštrácií na námesti Tchien-an-men v roku 1989.

Od Rumsfelda sa dá očakávať, že s jeho príslovečnou priamočiarosťou čínsku generalitu upozorní, že nie je korektné, keď Čína do rozpočtu armády nezahŕňa sumy na výskum a nákup zbraní. Pentagon očakáva otvorenosť, výmenu informácií a prípadné spoločné vojenské cvičenia. Peking napríklad Rumsfeldovi neumožnil pozrieť sa do sídla velenia ľudovej armády, teda miestneho Pentagonu.

Na budúci mesiac príde do Pekingu americký prezident George Bush. Amerika uznáva Čínu ako veľmoc, ale znervózňuje ju tajnostkárske modernizovanie armády. Čína sa zasa ťažko zmieruje, že Američania majú základne už nielen v Japonsku a Južnej Kórei, ale aj v stredoázijských republikách. Kamkoľvek sa Číňan pozrie, vidí Američana.

Čínsko-americké vzťahy dostali za posledné roky dva vážne údery, ktoré povzbudili podozrievavosť na čínskej strane. Prvým bol zásah čínskeho veľvyslanectva v Belehrade počas bombardovania jednotkami NATO v roku 1999. Krátko po nástupe Busha sa v roku 2001 nad Čínou zrazilo americké špionážne lietadlo s čínskou stíhačkou.

V súčasnosti je to už lepšie. Napriek tomu sa Rumsfeldova návšteva ešte vždy nesie v duchu hesla "poznaj svojho nepriateľa.

MAREK CHORVATOVIČ