la tureckú boľačku,“ povedala pre SME členka elitnej päťky slovenských pretláčačov roka 2000 Marcela Pastuchová z AWK Riman Pezinok. V Amerike získala zlato pravou a striebro ľavou rukou.
Čím sa motivovala? „Vedela som, že som zlyhala, sklamala. Musela som si liečiť psychiku a začať si znovu veriť,“ dodala jediná žena na vyhlasovaní najlepších v rámci Kresťanskej športovej únie. Cestou k uspokojeniu bola kniha, posilňovňa a škola. „Začala som študovať na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave odbor masmediálne štúdie. Dochádzam do Trnavy v sobotu, cez týždeň sa venujem športu. Vo voľnom čase som kondičku naháňala plávaním, squashom, bicyklovaním. Robila som to, kde sa technika snúbi s rýchlosťou.“
Je stálicou, už po piaty raz sa dostala majsterka SR a víťazka SP medzi najlepších v ankete. Reprezentuje klub, ktorý má názov podľa majiteľa fitness Petra Rimana. „On bol na začiatku mojej kariéry,“ spomína. „Keď sa 1. februára 1995 konala súťaž pretláčačov, vravel mi, aby som to skúsila, že je to niečo pre mňa,“ hovorí Martina, ktorá cibrí talent pod vedením reprezentačného trénera Jána Ďaláka v Trnave. V poslednom čase sa sústreďuje na skvalitnenie bicepsu a činka pri tomto tréningu váži 60 kíl. Pretláčanie je sekundovým športom, v ktorom sa súperi k sebe postavia, trhnú a je koniec. „Najdlhší zápas som mala s jednou Ukrajinkou na ME, trval asi päť minút a to je už v našom ponímaní maratón,“ usmieva sa Martina. Je rada, že Slovensko sa už zaradilo medzi mocnosti, ku ktorým patria Rusko, Amerika a Španielsko. Vo svete chodí na pretláčačov vyše 10 000 divákov a to je potom vraj skvelá atmosféra. Vo vitríne má zlato z ME i MS. „Dosiahla som vrchol, teraz sa viac sústredím na školu, ale bez medailí by som nechcela byť ani v tomto roku na ME v Litve a MS v Taliansku,“ dodala Tina, ktorá v tréningu pravidelne pretláča mužov. Medzi ženami u nás súperku nemá. JÁN MIKULA
