S tým súhlasím, aj keď treba podotknúť, že (našťastie) je ešte obohatený o niektoré „lokálne špecifiká“...
Príbeh sa odohráva v Newdone, viktoriánskom Londýne. Značne neúspešný tréner populárneho športu quarteku, John Moon, prežíva jedno z najhorších období vo svojom živote: práve ho opustila snúbenica, z práce ho vyhodili, pravidelne musí znášať výčitky svojej matky a dvoch priateľov, ktorí vyhľadávajú jeho spoločnosť vždy v tom najnevhodnejšom čase. A zrazu sa dozvie, že Diabol v snahe ovládnuť svet uväznil tri Matky, stvoriteľky sveta v telách, z ktorých sa nemôžu vymaniť, nakoľko predstavujú ich presné opaky: Matka Mágia bola vlákaná do tela elfa, ktorý nie je schopný vytvoriť ani jednoduchú ilúziu, Matka Príroda do trpaslíka, ktorý na rozdiel od svojich súkmeňovcov nemá v záhradkárčení práve tie najlepšie výsledky, teda... všetko mu pod rukami vädne. A najväčší bonbónik bol pripravemný pre Matku Smrť, ktorá mala skončiť v Johnovi Moonovi, okrem všetkého už spomenutého aj viacnásobne neúspešnom samovrahovi. V jeho prípade sa to však Diablovi vymklo spod kontroly a tak sa John a Smrť vydávajú zachrániť Matky Prírodu a Mágiu, a zároveň zabrániť vznikajúcemu chaosu v krajine: nikto nevie čarovať, smrteľne zranení nezomierajú a zombíci sa dokonca snažia vytvoriť si vlastnú politickú stranu, nehovoriac o kráľovnej, ktorá akosi prestáva byť pri zmysloch...
Dej sa rozbieha dosť pomaly, čitateľ sa musí prvými sedemdesiatimi stranami doslova prehrýzť. Ďalej to však už ide ako po masle a cestou sa skutočne dobre baví. Veľmi oceňujem, že sa román nezvrtol na znôšku situačného záchodového humoru, ako sa v mnohých podobných prípadoch stáva, naopak, humor je inteligentný a svieži, pobavia nielen vtipné situácie, ale miestami aj absolútne absurdné zápletky, z ktorých mnoho je vytvorených práve pre to pobavenie čitateľa, určite sa tu s dejovými zvratmi nestretnete len za účelom posunutia príbehu smerom vpred.
Spomínaným „lokálnym“, teda francúzskym, špecifikom je s úškrnkom podávaná paródia všetkého, čo je Angličanom sväté: dozvieme sa ako je to s povestnou londýnskou hmlou, ako sa môžu zvrtnúť niektoré zásady demokracie, či „krutú realitu“ ich najväčšej ikony: jej výsosti Kráľovnej.
V poslednej tretine knihy sa tempo a štýl pomaly mení, narastá dobrodružstvo a dokonca aj celková vážnosť. Absurdita zostáva a opäť príjemne baví, našťastie to nie je omieľanie tých istých nápadov. Čitateľ už len veselo nepokyvuje hlavou, dostáva sa do fázy, kedy začína dej so svojimi hrdinami prežívať. Asi si to uvedomil aj autor sám, pretože záver je trošku iný, ako by sa dalo čakať. Vážnejší, okázalejší, teatrálnejší (alebo ako by John Moon povedal, teatromanskejší...). Pointu, aké bývajú na konci fejtónov tu pre istotu nehľadajte...
A aký teda Quartek! je? Nuž v každom prípade veľmi svojský a iný, v tom dobrom slova zmysle. Má myšlienku i nápad a to je niečo, čo sa v dnešnom svete plnom gýčov a bezduchostí mimoriadne ráta. Vrele odporúčam!
Colin, Fabrice: Quartek! Talpress 2004, 352 strán, brož
Knihu na recenziu poskytol BRLOH
Autor: MARTINA KUBÍKOVÁ
