
Haiderova rozlúčka s veľkou politikou nemusí byť definitívna.
FOTO - ČTK/AP
„Už som preč!“ tvrdil v piatok v rakúskej televízii ultrapravicový populista Jörg Haider s tým, že „definitívne“ opúšťa celoštátnu politiku. Kto dúfa, že ide len o ďalší krok na ústupe tohto charizmatického lídra z výslnia moci, možno podceňuje jeho túžbu po kresle kancelára.
Napriek Haiderovmu ubezpečeniu, že nebude kandidovať v budúcich voľbách do rakúskeho parlamentu, je jeho oficiálny odchod zo spolkovej politiky zrejme len dočasný. Urazená márnomyseľnosť, s ktorou samozvaný otec rodiny Haider lamentoval nad údajným nevďakom svojich detí vo viedenskej vláde a parlamente, rýchlo prebolí.
Zostáva stále šéfom
Haider (52) je aj dva roky po odstúpení z čela slobodných (FPÖ) najsilnejšou osobnosťou strany, ktorú v januári 2000 napriek odporu doma aj v zahraničí doviedol do vlády. Jeho nástupkyňa v predsedníckej funkcii, vicekancelárka Susanne Riessová-Passerová zostáva v očiach väčšiny členov FPÖ „šéfkou“ z Haiderovej milosti.
Haider aj ako „obyčajný člen strany“ ťahá za nitky spolkovej politiky a nebude ho možné ignorovať ani po jeho oficiálnom odchode. Haider síce hodlá opustiť Koaličný výbor, ktorý koordinuje prácu stále spornej vládnej koalície ľudovcov (ÖVP) kancelára Wolfganga Schüssela a slobodných, ale zostáva šéfom krajinskej vlády v Korutánsku.
Federalizovaným Rakúskom môže ďalej mávať aj ako „provinčné knieža“. Dokázal to už v minulých rokoch. Haider ani nemusí otočiť palcom dolu a delegáti májového zjazdu FPÖ nepotvrdia Riessovú-Passerovú vo funkcii.
Nedôveru môžu vysloviť aj viacerým ministrom FPÖ, ktorých priradia k jej krídlu. Na rozdiel od Haiderových verných členov vlády im totiž chýba dostatočné zázemie krajinských organizácií slobodných, ktorých šéfovia už teraz volajú po Haiderovom návrate.
Do volieb je ešte ďaleko
Voličské preferencie FPÖ neustále klesajú, a tak je len otázkou času, kedy v Klagenfurte vypočuje volanie členskej základne o pomoc v celoštátnej predvolebnej kampani, aby zachránil svoje životné dielo - zdanlivo nezadržateľný vzostup slobodných, ktorým na jeseň 1999 dalo hlas 27 percent voličov.
Pozadím očakávaného Haiderovho návratu je jeho dlhoročný politický cieľ - stať sa rakúskym kancelárom.
A to aj po tom, čo podľa mnohých prepásol svoju životnú šancu, keď po posledných voľbách túto funkciu prenechal Schüsselovi, hoci jeho ľudovci skončili až tretí, za slobodnými.
Erózia povojnového rakúskeho politického systému, ktorú tento mimoriadne talentovaný tribún podnietil svojou nechutnou šovinistickou, revizionistickou, nacionalistickou, rasistickou a antisemitskou rétorikou, totiž pokračuje - rovnako ako Haiderova nielen verbálna ofenzíva proti „kartelu moci“ ľudovcov a teraz opozičných sociálnych demokratov (SPÖ). Doktor ústavneho práva Haider pritom ďalej znevažuje jednu inštitúciu právneho štátu za druhou.
Aktuálna volebná aritmetika síce hovorí niečo iné, ale do riadneho termínu budúcich parlamentných volieb - jeseň 2003 - je ešte dosť ďaleko.
Koaličné (ne)možnosti
Je toho viac, čo už dnes nasvedčuje, že aj predčasné voľby môžu priniesť dva výsledky v Haiderov prospech: patovú situáciu alebo status quo v podobe obnovenia terajšej vládnej konštelácie.
Aj SPÖ, ktorá vedie prieskumy voličských preferencií, potrebuje koaličného partnera. Podporu FPÖ odmieta, mandáty opozičných zelených by jej na väčšinovú vládu nestačili a s ÖVP chcú ísť sociálni demokrati do koalície len bez Schüssela.
Pravdepodobnosť, že by ÖVP pre rolu vládnej dvojky „odstrelila“ muža, ktorý ju po 29 rokoch znovu doviedol na úplný vrchol moci, je však len veľmi malá.
Logickejšie sa javí pokračovanie „čierno-modrej“ koalície ÖVP a FPÖ. Súčasný náskok ľudovcov pred slobodnými v prieskumoch nie je taký, že by ho FPÖ vďaka Haiderovi a očakávanej protieurópskej volebnej kampani nemohla dobehnúť alebo dokonca zvrátiť.
Hocikedy impulzívny, pre mnohých „nevypočítateľný“, ale väčšinou chladne kalkulujúci Haider by potom mal prevahu - a šancu stať sa kancelárom by si tentoraz už sotva nechal ujsť. Bez ohľadu na štátny záujem Rakúska, ktoré by tak uvrhol do ešte väčšej izolácie.
Autor: David Zelinger, Viedeň pre SME