Fantastická história Vojny o Prsteň, rozprávanie o boji slobodných národov Stredozeme proti Tieňu a o putovaní hobita Froda, ktorý sa vyberie zachrániť svet pred silami zla - to je už asi všetkým známa téma knižného megahitu Johna Ronalda Reuela Tolkiena Pán Prsteňov. Po prvej časti Spoločenstvo prsteňa prichádza k čitateľom jej pokračovanie Dve veže (reč bude okrem iného o Boromirovom odchode, kráľovi zo zlatej siene, ceste do Isengardu, skrotení Sméagola, brlohu Opuchy či rozhodovaní sa majstra Samveda). A na knižný trh sa už blíži tretí diel Tolkienovho diela s názvom Návrat kráľa.

„Francúzsko má konečne svojho Stephena Kinga,“ napísal Le Figaro o napínavom príbehu súčasného francúzskeho spisovateľa. Nevšedné prostredie i nevšedná problematika okamžite upútajú pozornosť, a ako píše už citované renomované médium, „zápletka vyrazí dych“. Každý rok celé kŕdle bocianov odlietajú do Afriky, ale zrazu sa zo záhadných dôvodov všetky nevracajú. Mladý Francúz sa vydá po ich stope, precestuje krajiny východnej Európy a dostane sa až do Afriky. Z ornitologického sledovania sa stáva priam peklo, zrazu ide už aj o pašovanie diamantov či tajomné okolnosti transplantácie ľudského srdca.

„V piatkovej kaviarni / počúvame francúzsky rap / zisťujem že príbeh o Svätoplukových prútoch / nám nebol nadarmo vštepovaný už od vienka / a aj napriek tomu chceš spájať nespojiteľné / aby rozpad bol o to bolestnejší a tragickejší / vyberieš sa k vedľajšiemu stolu pokúsiť sa vyvolať škandál / predsa ešte kdesi máme schopnosť blázniť sa / a tak postupne meniť svet… / …viem že čas / keď sa prestanú vynárať krásne slová / raz neodvratne príde / zatiaľ však ešte stále / počúvame francúzsky rap.“ Peter Šulej, inak aj tajný spolupracovník projektu Generator X: Hmlovina a redaktor kultúrneho kvartálnika Vlna sa predstavil šiestou knižkou, venovanou „všetkým jeho láskam“. Časť zbierky je v angličtine, či to s tým súvisí, ťažko povedať.

Knihu napísal Rudo Sloboda pred tridsiatimi rokmi s pôvodným názvom Pamäti. Mala vyjsť v roku 1972, originál rukopisu považovaný za stratený sa zachoval v Poľsku. Sú to reflexie, zážitky i postrehy muža tesne po tridsiatke, autor v nej zachytáva fiktívne detaily, ktoré sa prekrývajú s realitou. Sloboda nepísal priamo to, čo žil (a žil nielen to, čo písal), on si predovšetkým vyberal, čo zakomponuje do textu, a ako. Bohatá prozaická tvorba (bol však aj autorom divadelných, filmových a televíznych scenárov, dvoch kníh pre deti a jednej básnickej zbierky) tohto osobitého autora sa tak nečakane „rozrástla“ o túto Lásku a široký okruh milovníkov jeho tvorby sa teší ešte na vydanie jeho denníkov.