Nech iracké referendum dopadlo pre ústavu dobre či zle, jedno je zrejmé. Iračania ukázali, že napriek zložitej situácii vo svojej krajine a politickým šarvátkam, ktoré im ich lídri predvádzali v posledných mesiacoch, veria v silu svojho hlasu. K urnám ich podľa infomácií z miestnych volebných komisií pristúpilo viac, ako na prvé slobodné parlamentné voľby v januári tohto roka. Prišli s rizikom, že ich zabijú teroristi, často dlhé kilometre peši a vo svojich najlepších šatách. Prerušili dokonca aj ramadánové modlitby.

Účasť Iračanov na voľbách, nech bola ich motivácia akákoľvek, je najlepšou odpoveďou na silnejúce pochybnosti o oprávnenosti a úspešnosti spojeneckého ťaženia proti režimu Saddáma Husajna. Je takisto silným argumentom proti tým, čo tvrdia, že západný model demokracie je neprenosný.

Ľudia v Iraku ukázali, že chcú o sebe rozhodovať sami. Mnohí reportérom svetových agentúr povedali, že prišli, lebo veria, že prijatie ústavy urýchli odchod Američanov z Iraku. V tom sa vzácne zhodujú s americkou administratívou.

Silným signálom je pomerne vysoká účasť sunnitov na referende. Po tom, čo bojkotovali januárové parlamentné voľby, sa dostali sa mimo rozhodovacieho procesu, ktorého výsledkom je pre väčšinu z nich neprijateľná ústava. Preto v sobotu chodili hlasovať v húfoch. Ak by aj ústavu potopili, bola by to komplikácia a ďalšie predĺženie pobytu cudzích vojakov v krajine, ale z dlhodobého hľadiska nie až taká veľká prehra. Ich ľudia by totiž pochopili, že väčšiu šancu ovplyvňovať vývoj v krajine majú svojimi hlasmi oni a nie sunnitskí militanti.

Naopak, ak by ústava napriek silnému odporu sunnitov prešla, čo je najpravdepodobnejšie, bol by to pre sunnitský odboj ďalší dôkaz, že voči Kurdom a šiitom sa môžu presadiť len násilím. Mohlo by to mať aj dopad na účasť sunnitov na decembrových parlementných voľbách: buď by totálne rezignovali, alebo by sa naopak vzchopili.

Vo voľbách majú šancu zvoliť čo najviac svojich poslancov. Tí by prípadne mohli ešte presadiť zmeny ústavy a vyvolať nové referendum. Vzhľadom na počet sunnitov v Iraku je to skôr teoretická možnosť, ale ak by si udržali Iračania pocit, že hlasovaním rozhodujú sami o sebe, nie celkom stratená.