Na Slovensku sa v porovnaní so západnými krajinami užíva veľa psychotropných liekov. Prečo?
„Spotreba liekov pri neurologických a psychiatrických chorobách rastie všade. Ale je pravda, že napríklad z pohľadu Ameriky, kde sú veľmi prísne opatrenia, aby sa lieky nezneužívali, sa môže javiť naša spotreba ako gigantická. U nás je to hlbší problém s ekonomickým, sociálnym a iným pozadím.“
V minulosti sa mnohí lekári nesnažili v pacientovi zmobilizovať jeho vlastné sily, ale ponúkli mu barličku – liek. Ako je to dnes?
„Značná neochota lekárov vstupovať do súkromia pacientov a poskytnúť im aj psychosomatickú pomoc, pretrváva dodnes. Často je to tak: Chceš pomôcť? Tu máš diazepam a do videnia. Namiesto, aby povedali: Drahá pani, ten diazepam vám nevyrieši súkromné problémy a môže vás zahnať do ešte väčšieho zúfalstva. Lekári by mali upozorňovať pacientov, že neustálym užívaním týchto liekov zvyšujú rôzne riziká. Ale ide najmä o to, že roky sa robili opatrenia len v liekovej oblasti, a nerobili sa inde. Áno, praktickí lekári, gynekológovia a ďalší sú v prvej línii kontaktu a predpisujú lieky. Ale hovoriť, že sú za to zodpovední len zdravotníci, by nebola pravda. Je to interdisciplinárny problém. Prečo dnes napríklad nemáme viacgeneračné byty, aby starí ľudia nezostávali opustení? Čo majú robiť starší občania so stresom, samotou, nezamestnaní s pocitmi nepotrebnosti? Je to problém aj pre rezort práce, kultúry, záujmových oblastí.“
Čo konkrétne sa v liekovej oblasti urobilo?
„Napríklad rohypnol už najmenej tri roky zdravotné poisťovne nehradia. Záujem o tento liek s množstvom vedľajších účinkov sa snažíme znížiť. Zameriavame sa najmä na starších ľudí, ktorí ho roky poznajú, a potom o ženy, lebo ony sú hlavnými konzumentkami. Chlapi, ak majú problémy s psychikou, si skôr dajú alkohol.“
Existuje u nás presná evidencia, koľko ktorý lekár predpíše?
„Evidencia výdaja omamných a psychotropných látok existuje odvrchu až do poslednej lekárne. Zdravotné poisťovne veľmi presne vedia, kto, kedy a čo predpísal.“
Neobjavili sa prípady, že by lekár predpísanie zneužil?
„Nie. Pri legálne používaných látkach sa sleduje nielen ich predpisovanie, ale aj to, aby na ktoromkoľvek mieste nedošlo k úniku. Náš úsek dobre spolupracuje aj s Národnou protidrogovou jednotkou a colníkmi.“
Myslíte si, že by predpisovanie malo byť limitované?
„Áno, ale nie dogmaticky. Možno sa dohodnúť, že sa po čase, po polroku, limit na lieky prehodnotí, ale začať treba. Lekári u nás naozaj predpisujú veľa liekov. Rastú nielen náklady, ale stúpa aj spotreba účinnej látky. Každý liek je pre telo cudzorodou látkou. Nežiaduce účinky má každý liek aj ten modernejší, no jeho terapeutický význam vysoko prevažuje nad negatívami. Preto musí každý lekár požitý liek na pacientovi aktívne sledovať. Ďalší náš problém vyplýva z toho, že je žiaduce prechádzať na modernejšie druho- a treťogeneračné lieky s neporovnateľne lepším liečebným účinkom. To však prináša aj nárast nákladov. Som jednoznačne zástancom limitov predpisovania liekov, hoci zatiaľ sa to nepraktizuje. Náš súčasný rozpočet určite vystačí na kvalitnú farmakoterapiu pre celé Slovensko aj pri uplatnení najnovších liečebných postupov.“
Sleduje sa, či sa niektorý lekár nepomýli pri predpísaní lieku a nespôsobí závažné poškodenie alebo úmrtie?
„Sledujú a vyhodnocujú sa nežiaduce účinky liekov a príčiny úmrtí. Osobne neviem, že by nejakým omylom či z nedbalosti došlo k takému závažnému poškodeniu, že by niekto zomrel. Nedá sa však vylúčiť, že k nejakému poškodeniu niekedy došlo – to sa rieši na úrovni hlavných odborníkov pre ten-ktorý liečebný odbor.“
TÁŇA RUNDESOVÁ
