Pre niekoho po nedávnych udalostiach navždy ostanú trojicou pobláznených ľavicových kaviarenských pseudointelektuálov, ktorí išli bozkávať päty kubánskemu komunistickému systému. Pre milióny iných sú MANIC STREET PREACHERS jednou z najvýraznejších a najlepších britských kapiel deväťdesiatych rokov. Po troch rokoch sa vracajú s novým albumom Know Your Enemy, ku ktorému odštartovali kampaň práve v havanskom Divadle K. Marxa. Spevák James Dean Bradfield, basgitarista a textár Nicky Wire a bubeník Sean Moore prišli na odovzdávanie českých cien Grammy a svojím prístupom sklamali všetkých, čo očakávali naštvaných ultraľavicových aktivistov. NICKY WIRE pôsobil ako príjemný človek, nepoznačený rokmi slávy.

Otázky okolo návštevy Kuby vám už asi lezú hore krkom, ale nedá sa im vyhnúť, pretože ste prišli do Českej republiky, ktorej vzťahy s Kubou sa zo známych dôvodov nedávno rapídne zhoršili. Čo vás tam vlastne tak lákalo?

„(Smiech) Tie otázky sú v poriadku, bolo nám jasné, že sa im nevyhneme. Išli sme na Kubu, lebo sme ju chceli zažiť. Je to jedna z mála krajín, kde ľudia nepoznajú nás, naše pesničky a kde nás neberú ako veľké hviezdy. Mohli sme promo nového albumu odštartovať vo Walese pred 50-tisíc ľuďmi a zarobili by sme na tom veľa peňazí, ale toto bolo veľké dobrodružstvo. Je mnoho príležitostí urobiť si obraz o Kube z toho, čo vidíte v televízii, no my sme si chceli urobiť vlastný obraz. Necítili sme sa ako v totalitnom režime, hoci nevieme, aký je život pre tamojších obyvateľov. Viem, že vy ste žili v podobnom režime desiatky rokov, takže vás nechcem presviedčať, že to je dobrý režim, ale ako vravím, je mnoho vecí, ktoré im možno závidieť.“

Na novom albume máte pesničku Baby Elian o nedávnom prípade kubánskeho chlapca, ktorý sa ocitol v Amerike a z jeho prípadu sa stala mediálna senzácia. Čo si o tom celom myslíte?

„Osobne sme sa stretli s Elianom aj s jeho otcom. Podľa mňa otázka nemala byť postavená tak, či chce dieťa žiť na Kube, alebo v USA. Elian chcel v prvom rade byť so svojím otcom a bolo mu jedno, či sa môže v budúcnosti stať filmovou hviezdou niekde v Hollywoode. Možno by skončil ako jeden z emigrantov nadávajúcich na Kubu a pritom v USA živoriacich so závislosťou od drog a alkoholu, ako sa to často stáva.“

Máte dojem, že sociálny odkaz je presvedčivejší, keď sa spája s hudbou?

„Občas môžete všetko odhodiť a pozerať sa na nás ako na rokenrolovú kapelu, čo naozaj sme, ale ak sa pozriete na našu webovú stránku, z reakcií je jasné, že nás ľudia vnímajú spolu s textami. Pozrite, ja nie som komunistom, som však socialistom a verím v ideu socializmu. Nechcem však o tom nikoho nasilu presviedčať.“

Čo by sa muselo vo svete stať, aby vás to naozaj uspokojilo a aby ste si v kapele povedali, že už nemá zmysel písať práve také texty?

„(Smiech.) Neviem.“

Nový album sa volá Know Your Enemy (Poznaj svojho nepriateľa). Kto je pre vás tým nepriateľom?

„Pre nás je ním naša kapela. Máme 32 rokov, čo už nie je vhodný vek na skákanie po pódiu, teda pokiaľ nechcete vyzerať rovnako trápne ako Mick Jagger. Postavili sme sa k tomu albumu ako k nášmu poslednému, vložili sme doň všetku energiu a inteligenciu len preto, aby sme sa ubezpečili, že sami sebe nie sme tým najhorším nepriateľom, pretože občas máme pocit, že sme trochu zišli z cesty.“

V hudobnom biznise sa ako kapela aktívne pohybujete už viac ako desať rokov. Ako vás to zmenilo?

„V súčasnosti fungujú britské kapely dva-tri roky. My sme to nejako vydržali dodnes napriek tomu, že náš manažér zomrel na rakovinu a potom nám zmizol gitarista. Máme viac peňazí a má nás rado viac ľudí. Ja sa necítim veľmi poznamenaný. Zmenil sa biznis. Keby sme začínali teraz, neviem, či by sme sa presadili.“

V minulosti ste zvykli urážať iných hudobníkov. Ešte vás baví s každým sa hádať?

„Ale hej. Niekedy mám proste radosť, keď ma ľudia nemajú radi.“

A potýčky s ľuďmi ako Billy Bragg alebo Chumbawamba, ktorí majú veľmi podobné politické názory ako vy?

„Billy Bragg síce spieva o politike, ale je taký nudný, že ľudí skôr odrádza. My sme tiež seriózna kapela, ale na pódiu nemáme problém ľudí zaujať a to Bragg v živote nevedel. Chumbawamba je bandou idiotov a viem, že oni o nás tvrdia to isté, a tak to má byť. V súkromí som veľmi nevýstredným človekom, takže mimo pódia a médií sa s nikým veľmi nehádam.“

Ako to vidíte do budúcnosti?

„Je dosť možné, že sa obzrieme troška do minulosti a vydáme niečo ako kompiláciu najväčších hitov, ale neviem, čo bude potom. Netvrdím, že sa rozpadneme, no momentálne nevieme.“

RADO ONDŘEJÍČEK

(Autor je redaktor internetového magazínu www.inzine.sk)