Ešte pred tromi týždňami sa zdalo, že spor medzi Slovenskom a Maďarskom, ktorý sa vyhrotil účinnosťou zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, politické reprezentácie oboch štátov spoločnými silami zažehnajú. Dnes je zrejmé, že opak je pravda, pretože spor sa stupňuje.
Dvadsiateho štvrtého januára 2002 sa zodpovední štátni tajomníci - Jaroslav Chlebo a Zsolt Németh v Budapešti zhodli na texte spoločnej deklarácie. Bola v ňom aj veta, ktorú slovenskí politici považujú za kľúčovú: „Zákon o Maďaroch v susedných štátoch nemá, vzhľadom na jeho účely a zámery, žiadne extrateritoriálne účinky.“ Keď slovenská strana text deklarácie prepracovala a doplnila o ďalšie ustanovenia, k podpísaniu spoločného vyhlásenia napokon nedošlo.
Zato došlo k parlamentnej rozprave, v ktorej sa poslanci NR SR nie celkom rokovacím jazykom vyjadrovali o maďarskom zákone, maďarských úmysloch a najmä o slovenskej vláde, ktorá im vraj nedokáže čeliť. Slovenský parlament prijal uznesenie, ktorým požiadal výkonnú moc, aby ešte do konca prebiehajúcej schôdze predložila „návrhy opatrení na elimináciu zákona o zahraničných Maďaroch na území SR“.
Na tón parlamentnej rozpravy a obsah prijatého uznesenia reagovala oficiálna Budapešť, ktorá odsúdila „veľmi znepokojujúce protimaďarské nálady“. Premiér Orbán považoval za potrebné pripomenúť, že ak sa má Slovensko stať členom NATO, musí jeho prihlášku schváliť aj maďarský parlament.
Slovenská vláda sa má dnes na mimoriadnom zasadaní zaoberať tým, čo od nej žiadal parlament - eliminačnými opatreniami proti maďarskému zákonu na slovenskom území. Ak by využila návrhy, ktoré pripravila nielen opozičná SNS, ale aj vládne KDH, je isté, že celý spor by sa na eskalačnej špirále posunul opäť vyššie. Dostal by sa do štádia, v ktorom by poškodzoval oba štáty v ich snahe stať sa čo najskôr riadnym členom EÚ.
