Japonský premiér a reformátor Koizumi zatlieskal poslancom, ktorí práve schválili plán sprivatizovať poštu. FOTO - REUTERS
TOKIO, BRATISLAVA - Japonsko presviedča svet, že sa vydáva na cestu reforiem. Najdôležitejšou z nich je privatizácia pošty. Na japonské pomery je to skutočne prevratný krok - pošta tam neznamená len doručovanie listov, ale súčasne najväčšiu životnú poisťovňu a najväčšiu sporiteľňu v krajine.
Voľby o privatizácii
Plán sprivatizovať poštu narazil pred pár mesiacmi na taký vážny odpor, že prinútil premiéra Džuničiró Koizumiho odstúpiť a nechať si potvrdiť svoje zámery vo voľbách. V polovici septembra v nich zvíťazil a spolu s ním i myšlienka predať poštu. Japonská pošta je obrovský štátny monopol, s 25-tisíc pobočkami, 260-tisíc zamestnancami a tromi biliónmi dolárov aktív. Godzila, ako ju pre jej parametre nazvali Japonci, bola ukážkou neefektívneho štátneho vlastníctva a prepletania politiky a biznisu na všetkých úrovniach. Byť poštovým úradníkom je v Japonsku tradícia, ktorá sa dedí z otca na syna. A vinou slabých nárokov na efektívnosť financovala často megalomanské investičné zámery regionálnych politikov.
Včera padla privatizácii pošty posledná prekážka, keď ju pomerom hlasov 134 k 100 schválila aj horná komora parlamentu. "Vo svete politiky je to zázrak. Verejnosť, ktorá podporila Koizumiho, však zázraky umožňuje," povedal na svoju vlastnú adresu premiér. Architektom reformy však nie je on, ale jeho minister hospodárstva Heizo Takenaka, ktorý pred hlasovaním povedal, že vláda je ochotná urobiť hocičo, aby zámer presadila.
Slnko opäť vyjde
Pred samotným predajom sa pošta zmení na holding so štyrmi spoločnosťami - na doručovanie, správu priehradok, životné poistenie a sporenie. Privatizácia sa začne v roku 2007 a bude trvať desať rokov. Výsledkom privatizácie bude okrem iného najväčšia banka na svete. Pošta dnes spravuje účty 85 percent domácností, na ktorých sa nachádza štvrtina japonských úspor v hodnote 200 biliónov jenov. Japonská Mitsubishi UFJ s aktívami okolo 190 biliónov jenov tak príde o post svetovej bankovej jednotky. Rôzne regionálne japonské banky, ale aj poisťovne, sa už teraz trasú pred novou konkurenciou.
Koizumiho krok, ktorý on sám označil za pilier svojich reforiem, víta celý svet. Britský týždenník Economist venoval po Koizumiho volebnom víťazstve Japonsku špeciálnu prílohu, v ktorej pripomínal uplynulých 15 rokov japonskej ekonomickej stagnácie, politického klientelizmu a rozpočtových deficitov. Upozornil na knihu, ktorá v roku 1989 parafrázovala označenie Japonska na "krajinu, v ktorej slnko aj zapadá". "Neplatí, že japonské slnko iba zapadá. Ono aj vychádza a vyzerá to tak, že vychádza práve teraz," napísal Economist.
